Väčšina Slovákov je o svojej politickej preferencii presvedčená, voľba „menšieho zla“ je mýtus

Prieskum vykonávala pre DEKK Inštitút agentúra Focus od 17. do 26. septembra na vzorke 1 017 respondentov. Výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč podotkol, že termín „menšie zlo“ je neodborný, no zaužívaný. Ako vysvetlil, človek voliaci „menšie zlo“ podporuje vo voľbách stranu, ktorá je najbližšie jeho názorom, nie však tak blízko, aby sa s ňou stotožnil.

Volebné preferencie

„Máme tu tiež prípady, keď ľudia podporujú strany, ktoré stoja proti niečomu, čo považujú za veľké ohrozenie. V tomto prípade je pre voličov dôležitejšie proti čomu daná strana bojuje, než to, za čo bojuje,“ dodal Kosnáč.
Prieskum ďalej ukázal, aké sú súčasne volebné preferencie obyvateľov Slovenska. Najvyššie volebné preferencie v prieskume získal Smer-SD s 23,4 percenta hlasmi a Progresívne Slovensko, ktoré by si získalo 22,1 percenta hlasov voličov. Do parlamentu by sa dostal aj Hlas-SD s 12,8 percentami, Republika, ktorá by získala 7,9 percenta hlasov a tiež Kresťanskodemokratické hnutie so šiestimi percentami. Nad päť percent by získala aj strana Sloboda a Solidarita (5,6 %), Maďarská aliancia (5,2 %) a do parlamentu by sa s rovnými piatimi percentami dostali aj Demokrati.

Najviac voličov z presvedčenia

Slovenská národná strana by sa podľa prieskumu s 4,7 percentami do parlamentu nedostala. Ako ďalej vyplynulo z prieskumu, z týchto strán si aktuálne medzi voličmi nájdu najviac hlasov „menšieho zla“ Demokrati (42,5 %), Sloboda a Solidarita (41,2 %) a Kresťanskodemokratické hnutie (38,1 %). Strany, ktoré majú naopak najviac voličov z presvedčenia, sú najmä Smer-SD a Slovenská národná strana.
Ako spresnil Kosnáč, Smer-SD je najväčšou politickou stranou, ktorá má najväčší počet voličov z presvedčenia. Ako dodal, Smer čelí viacerým mediálne výrazným korupčným kauzám, no dá sa podľa neho predpokladať, že ich volič túto stranu chce dnes podporovať z iných dôvodov ako je fiškálna zodpovednosť a práve s týmito dôvodmi sa osobne stotožňuje.

Stotožnenie sa so stranami

„Druhé najsilnejšie je Progresívne Slovensko, ktoré má oproti Smeru dvojnásobný počet voličov voliacich „menšie zlo“. Znamená to, že väčšiemu množstvu voličov niečo na Progresívnom Slovensku vadí, nestotožňujú sa s ním, ale veria, že stojí proti niečomu, čo je dôležitejšie ako to, čo im na strane prekáža,“ dodal Kosnáč.
DEKK Inštitút ďalej informoval, že oproti minulému roku je možné pozorovať nárast voličov, ktorí volia z presvedčenia. Úbytok voličov „menšieho zla“ môže byť podľa DEKK Inštitútu jedným zo sprievodných javov rastúcej polarizácie a „zakopávania sa“ v ideologických pozíciách. Voľba „menšieho zla“ môže podľa Kosnáča predstavovať mieru stotožnenia sa s pozíciami konkrétnych strán.

Negatívny trend

„Časť spoločnosti si takto vyberá svoj tábor, a prijíma ho za svoj. V prostredí vysokej polarizácie, neistoty a ,blbej nálady´ je vysoko stresujúce zostať v názorovej menšine, prípadne byť súčasťou akéhosi vyvažujúceho stredu," vysvetlil Kosnáč s tým, že časť ľudí vzdá sústredenie sa na názorové odlišnosti a jednoducho si vyberie stranu.
Ide podľa neho o prirodzenú evolučnú reakciu. Zvyčajne sa však podľa jeho slov znižuje ochota rozprávať sa s druhou stranou a z hľadiska polarizácie spoločnosti ide teda o negatívny trend. „Jedná sa ale o racionálne sebaobranné rozhodnutie pre jednotlivca a jeho psychickú pohodu,“ uzavrel Kosnáč.
DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia, ktorá vznikla v roku 2020 z iniciatívy mladých vedcov, študentov a humanitárnych pracovníkov. Motívom je záujem o skúmanie spoločnosti a zdieľaná skúsenosť väčšiny zúčastnených z prostredia konfliktov, zdravotníckych projektov a utečeneckých táborov krajín Blízkeho východu, juhovýchodnej Ázie a Afriky.
DEKK Inštitút je slovenským reprezentantom vo World Values Survey Association, a teda najväčšej prieskumnej organizácii študujúcej hodnoty na svete, na ktorej spoločenskovedných dátach stojí veľká časť rozhodovania OSN, OBSE či Svetovej banky. Snahou DEKK Inštitútu je prispieť ku skvalitneniu spoločenskej diskusie a zároveň pritiahnuť pozornosť k problematike kohézie.

Viac k témam: Politické presvedčenie, Prieskum agentúry FocusZdroj: SITA.sk - Väčšina Slovákov je o svojej politickej preferencii presvedčená, voľba „menšieho zla“ je mýtus © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.