Poslanci Európskeho parlamentu pôsobia počas svojho päťročného mandátu v politických skupinách. Politické strany v jednotlivých krajinách väčšinou potvrdia svoju príslušnosť k existujúcej skupine, ale môžu ohlásiť aj úmysel vytvoriť novú frakciu.

Frakcie v Európskom parlamente

Na to, aby mohla frakcia v EP existovať, musí mať aspoň 25 členov, ktorí zastupujú aspoň štvrtinu členských štátov. V končiacom parlamente pôsobí osem politických skupín, poslanci však môžu pôsobiť aj ako nezaradení. Strany a poslanci sa k frakciám pridávajú na základe politickej orientácie.
Politickými skupinami v Európskom parlamente, ktoré sa nazývajú aj frakcie, sú Európska ľudová strana (EPP), Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica (GUE/NGL), skupina Zelených/ Európska slobodná aliancia, skupina Európa slobody a priamej demokracie (EFD) a Európa národov a slobody (ENF). Poslanci sa radia do nich, aby mali väčší vplyv.

Častá spolupráca ľudovcov a socialistov

Frakcie v Európskom parlamente fungujú podobne ako politické strany v národných parlamentoch. Keďže žiadna skupina nemá väčšinu, snažia sa medzi sebou dohodnúť a hľadať podporu pre svoje návrhy.
V súčasnom parlamente často spolupracovali ľudovci so socialistami, spolu mali väčšinu. Očakáva sa, že po májových eurovoľbách bude parlament rozdrobenejší. Podľa prieskumov budú mať ľudovci aj socialisti menej mandátov a prídu o väčšinu na úkor antisystémových a protieurópskych síl.

Zobraziť fotogalériu k článku:Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019 na Slovensku

Svoju skupinu formuje aj taliansky minister vnútra Matteo Salvini. Zo Slovenska sa k nemu chce pridať strana Borisa Kollára Sme rodina. K Salviniho klubu chcú patriť aj Francúzska Marine Le Pen, český politik Tomio Okamura či Holanďan Geert Wilders.

Vznik skupiny sa hlási predsedovi

Vytvorenie politickej skupiny sa musí oznámiť predsedovi EP. Vyhlásenie musí obsahovať názov skupiny, mená členov a zloženie predsedníctva. Frakcie si môžu najať zamestnancov a dostanú administratívne vybavenie financované z rozpočtu parlamentu.
Predsedníctvo EP stanovuje pravidlá, ako sa budú tieto peniaze a vybavenie spravovať a kontrolovať. Peniaze, ktoré frakcie dostanú, môžu minúť len na pokrytie administratívnych a prevádzkových nákladov zamestnancov skupiny, ale aj nákladov na politické a informačné činnosti súvisiace s politickými aktivitami Európskej únie.
Nesmú ich použiť na financovanie žiadnej formy európskej, vnútroštátnej, regionálnej či miestnej volebnej kampane ani na financovanie politických strán na vnútroštátnej a európskej úrovni alebo ich orgánov.

Viac o téme: Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019

Viac k témam: Európa národov a slobody (ENF), Európska ľudová strana (EPP), Európski konzervatívci a reformisti (ECR), Európsky parlament (EP), Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice – Nordická zelená ľavica (GUE/NGL), Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), Skupina Európa slobody a priamej demokracie (EFD), Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D), Skupina Zelených/ Európska slobodná aliancia, Voľby do Európskeho parlamentu (eurovoľby) 2019Zdroj: Webnoviny.sk - V europarlamente bolo osem frakcií, po voľbách bude zrejme rozdrobenejší © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.