Utečenci v Mauritánii dúfajú v odchod Rusov. „Domov sa vrátim, až keď wagnerovci odídu,“ hovoria

Malijskí utečenci v susednej Mauritánii vkladajú nové nádeje do nedávnych útokov povstalcov a džihádistov proti vojenskej junte v Mali a jej ruským spojencom. Mnohí veria, že oslabenie ruskej prítomnosti by mohlo otvoriť cestu k ich návratu domov.
Koncom apríla spustili tuaregskí separatisti a bojovníci napojení na al-Káidu koordinovanú ofenzívu proti strategickým pozíciám malijskej junty. Útoky zasiahli aj severné mesto Kidal, ktoré sa následne dostalo späť pod kontrolu Tuaregov. Práve odtiaľ sa začali šíriť zábery ruských konvojov opúšťajúcich oblasť.

Opatrný optimizmus

V pohraničnom mauritánskom meste Fassala, kde žijú tisíce utečencov z Mali, vyvolali tieto udalosti opatrný optimizmus. Miestni obyvatelia pritom ruské jednotky stále označujú ako wagnerovci, hoci pôvodnú Wagnerovu skupinu vlani nahradila nástupnícka skupina Africa Corps pod priamou kontrolou ruského ministerstva obrany.
Päťdesiatsedemročný tuaregský pastier Mosso, ktorého meno bolo z bezpečnostných dôvodov zmenené, tvrdí, že návrat do vlasti je možný len po odchode Rusov. „Bol to práve on, kto na nás poslal wagnerovcov,“ povedal na adresu lídra junty Assimiho Goitu.
Mosso utiekol z oblasti Mopti po tom, čo do jeho tábora prišli ozbrojení bieli muži, ktorých identifikuje ako ruských paramilitantov. Tvrdí, že jeho brat bol pred rokom zabitý Rusmi pred očami svojho 14-ročného syna.
Podobné skúsenosti opisujú aj ďalší utečenci. Tridsaťpäťročný Ahmed povedal, že dúfa „v návrat mieru a návrat do svojej krajiny“. Zároveň otvorene kritizoval vojenskú vládu. „Je to kvôli wagnerovcom, že sme všetci skončili tu,“ vyhlásil.
Nie všetci však vnímajú aktuálny vývoj pozitívne. Sedemdesiatsedemročný Abdallah upozorňuje, že znovuzískanie Kidalu môže posilniť islamistické skupiny. „Pre mňa je JNIM teroristické hnutie. Ich ciele sa vôbec nezhodujú s našimi ideológiami umiernených a mierumilovných moslimov,“ povedal.

Situácia sa zhoršuje

Bezpečnostná kríza v Mali trvá od roku 2012 a vyhnala z domovov státisíce ľudí. Len v regióne Hodh Chargui v Mauritánii našlo útočisko približne 300-tisíc Malijčanov. Tábor Mbera, vzdialený asi 50 kilometrov od hraníc, dnes hostí približne 120-tisíc utečencov.
Situácia sa pritom ďalej zhoršuje. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov prišlo do Mauritánie od minulého októbra takmer 14-tisíc nových utečencov, prevažne žien a detí. Humanitárne organizácie sa obávajú ďalšej migračnej vlny.
Starosta Fassaly Cheikhna Ould Abdallahi upozorňuje, že príchod utečencov zvyšuje tlak na miestne zdroje. Podľa neho vznikajú napätia okolo pastvín, vody aj základných služieb vrátane zdravotnej starostlivosti.
Dvadsaťdvaročná Tilleli, ktorá držala v náručí svoju ročnú dcéru, opísala útek z dediny v regióne Mopti po tom, čo ju podľa jej slov vyrabovali a vypálili ruské jednotky spolu s armádou. „Domov sa môžem vrátiť až po tom, čo wagnerovci opustia moju krajinu,“ povedala. Zároveň dodala: „Nemám nádej, že mier príde v dohľadnom čase.“

Viac k témam: Al-Káida, Utečenci, wagnerovciZdroj: SITA.sk - Utečenci v Mauritánii dúfajú v odchod Rusov. „Domov sa vrátim, až keď wagnerovci odídu,“ hovoria © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.