Systém stavebného sporenia sa zmení, sporiteľov čakajú viaceré novinky

BRATISLAVA 12. septembra (WebNoviny.sk) - Poslanci parlamentu v stredu odhlasovali, že systém stavebného sporenia sa bude meniť a pre sporiteľov to prinesie viaceré zmeny. Ministerstvo financií navrhlo zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov, zároveň by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej prémie podľa príjmu.
Ďalším opatrením je obmedziť poberanie štátnej prémie počas čerpania a splácania medziúveru. Limitovať by sa mal aj nárok na štátnu prémiu v prvom roku sporenia a v prípade minimálnej percentuálnej výšky štátnej prémie navrhuje ministerstvo zníženie. Účinnosť novely zákona je stanovená od 1. januára 2019.
Novelou zákona o stavebnom sporení sa ruší inštitút tzv. priateľských sporiteľov. Tí získavali štátnu prémiu aj napriek tomu, že si na účte stavebného sporenia len sporili a nečerpali žiadny úver.
Priateľskí sporitelia doteraz nemuseli dokladovať účel použitia prostriedkov. Preto ministerstvo navrhuje viazať poskytnutie štátnej prémie na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, použijú výlučne na stavebné účely.

Zmeny vyplácania štátnej prémie

Rezort financií chce zvýšiť adresnosť štátnej podpory stavebného sporenia formou určitého sociálneho zamerania tejto podpory.
Štátna prémia by sa mala vyplácať plnoletým osobám iba v prípade, ak ich priemerný mesačný príjem vypočítaný zo zdaniteľných príjmov za kalendárny rok neprekročí 1,3-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve SR.
Zároveň sa do návrhu doplnilo, že pri stavebných sporiteľoch, ktorí nie sú plnoletými osobami, sa štátna prémia bude vyplácať bez obmedzenia z hľadiska výšky ich zdaniteľných príjmov. “Treba oceniť, že aktuálny návrh neobsahuje najproblematickejšie body z pôvodného návrhu spred roka, ako bolo napríklad zrušenie štátnej prémie pre deti,” povedal finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Nárok na prémiu za prvý rok sporenia

Podmienky nároku na štátnu prémiu za prvý rok sporenia sa podľa ministerstva financií vôbec neodvíjajú od dĺžky obdobia platnosti zmluvy o stavebnom sporení v tomto prvom roku sporenia.
Podľa súčasnej právnej úpravy je totiž možné na získanie plnej ročnej štátnej prémie uzavrieť zmluvu o stavebnom sporení a vložiť celý požadovaný ročný vklad až v decembri kalendárneho roka, pričom štátna prémia za tento kalendárny rok je v plnej výške pripísaná na účet stavebného sporiteľa takmer hneď na začiatku nasledujúceho kalendárneho roka.
Ministerstvo preto navrhuje osobitné limitovanie nároku na štátnu prémiu zo zmluvy o stavebnom sporení uzavretej v priebehu kalendárneho roka v tom zmysle, že ak stavebný sporiteľ uzavrie takúto zmluvu až v druhom polroku, jeho nárok na štátnu prémiu z tejto zmluvy nesmie presiahnuť polovicu maximálnej sumy štátnej prémie ustanovenej zákonom.

Maximálna suma štátnej prémie

Taktiež by sa mala znížiť percentuálna výška štátnej prémie. V súčasnosti nemôže byť nižšia ako 5 % z ročného vkladu a vyššia ako 15 % z ročného vkladu.
V súčasnej situácii to podľa ministerstva znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí sa určiť vo výške 5 % z ročného vkladu. Preto rezort financií navrhol znížiť spodnú hranicu percentuálnej výšky štátnej prémie z 5 % na 2,5 % z ročného vkladu.
Vzhľadom na to, že touto zmenou sa vstupuje do ustanovenia, ktorým je upravená aj maximálna suma ročnej štátnej prémie a ktorá je ešte stále vyjadrená v slovenských korunách (2 000 korún, s prepočtom konverzným kurzom 66,39 eura), navrhuje sa zároveň ustanoviť maximálnu sumu štátnej prémie na 70 eur ročne zaokrúhlením na celé desiatky nahor.

Zrušenie inštitútu priateľských sporiteľov

Napriek tomu, že aktuálna novela zákona o stavebnom sporení je v porovnaní s pôvodnou podobou návrhu miernejšia, podľa Búlika hrozí, že zmeny výrazne obmedzia trh stavebného sporenia, ktorý historicky najdlhšie umožňuje Slovákom vylepšovať si vlastné bývanie.
Ide podľa neho predovšetkým o zrušenie inštitútu priateľských sporiteľov a tiež obmedzenie nároku na štátnu prémiu v prvom roku sporenia. “A, samozrejme, ďalšie zníženie výšky štátnej prémie, ktorá už dnes je pomerne nízka,” doplnil Búlik.
Tieto opatrenia podľa Búlika zásadne uberú atraktívnosti stavebného sporenia a môžu narušiť špecifický systém samofinancovania, ktorý tvorí jeho základ. Chýbajúce financie v systéme stavebného sporenia by navyše mohli podľa Búlika reálne zhoršiť podmienky poskytovania úverov pre ostatných klientov sporiteľní.
“Argumenty vlády v tomto prípade nepovažujem za opodstatnené. V praxi totiž vidíme, že mnohí z priateľských sporiteľov po šiestich rokoch nakoniec využili financie na zlepšenie alebo zaobstaranie svojho bývania, a teda neminuli štátne prémie napríklad na kúpu auta,“ skonštatoval Búlik.

Zúženie okruhu poberateľov podľa príjmu

Súčasná právna úprava umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo podľa ministerstva financií významne znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru.
Preto sa v novele zákona navrhuje prijať také opatrenie, ktoré by demotivovalo stavebného sporiteľa zobrať si komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa počas čerpania a splácania medziúveru.
Celkovo by toto opatrenie malo smerovať k postupnému znižovaniu objemu medziúverov. Toto opatrenie podľa Búlika ľudí neodradí. “V minulosti to síce bol veľký motivačný faktor, prečo uprednostniť medziúver pred spotrebným úverom z banky, avšak dnes hrajú rolu pri výbere úveru iné faktory,” uviedol Búlik.
Za zbytočné však Búlik považuje zúženie okruhu poberateľov podľa príjmu. “Treba si uvedomiť, že obmedzenia NBS týkajúce sa maximálnej výšky úverov spôsobili, že mnoho ľudí si pre dofinancovanie zvolí veľmi drahý spotrebný úver s krátkou splatnosťou len osem rokov. To je mimoriadne zlá tendencia. Preto by štát mal skôr podporovať dlhodobé sporenie a dofinancovanie v podobe stavebného úveru, ktorého splatnosť je až 30 rokov. Navrhované zmeny však nesmerujú k podpore sporenia, ale práve naopak, odrádzajú od neho. Myslím si, že úspora na prostriedkoch štátneho rozpočtu je neadekvátna voči zvýšenému riziku zadlžovania ľudí drahými úvermi, ktorý reálne hrozí pri navrhovanom obmedzení sporiacej fázy stavebného sporenia,” dodal Búlik.

Hnutie OĽaNO s návrhmi neuspelo

Hlasovaním parlamentu neprešli pozmeňujúce návrhy hnutia OĽaNO. Ako uviedol predkladateľ zmien, poslanec za OĽaNO Eduard Heger, nárok stavebného sporiteľa by sa nemal odvíjať výlučne od príjmu stavebného sporiteľa, ale malo by sa zohľadniť aj to, či žije v domácnosti sám alebo so svojou rodinou.
Taktiež chceli zakázať stavebnej sporiteľni požadovať od sporiteľa poplatky za vedenie účtu počas dvanástich kalendárnych mesiacov od poskytnutia štátnej prémie.
Stagnácia maximálnej výšky štátnej prémie a neustále sprísňovanie podmienok jej získania spolu s pomerne vysokými poplatkami za vedenie účtu robia zo stavebného sporenia podľa Hegera čoraz menej zaujímavejší produkt. Heger taktiež presadzoval ponechanie výšky štátnej prémie na súčasných 5 % z ročného vkladu.
Viac k témam: Ministerstvo financií SR, Národná rada SR, novela zákona o stavebnom sporení, stavebné sporenieZdroj: Webnoviny.sk - Systém stavebného sporenia sa zmení, sporiteľov čakajú viaceré novinky © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.