Systém podpory marginalizovaných rómskych komunít má závažné nedostatky, národní kontrolóri navrhujú zásadné opatrenia

Nejasné kompetencie, prehnaná byrokracia pri schvaľovaní dotácií, netransparentnosť v oblasti ľudských zdrojov a chýbajúca vnútorná kontrola podľa kontrolórov spôsobujú, že vynaložené prostriedky neprinášajú očakávané výsledky. Prierezový audit tiež podla NKÚ odhalil prípady konfliktu záujmov a rodinkárstva.

Systém podpory je riadený bez dlhodobej vízie

"Národní kontrolóri odhalili, že systém podpory marginalizovaných rómskych komunít je riadený bez dlhodobej vízie, koordinácie a stanovených merateľných cieľov. Peniaze sú vynakladané bez toho, aby sa vyhodnocoval ich skutočný prínos. Takýto prístup je formálny, neprináša pozitívne zmeny a môže viesť až k plytvaniu s verejnými financiami," zhodnotil závery kontroly predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Úrad preto podľa neho navrhol zásadné opatrenia na zlepšenie systému. Týkajú sa najmä vypracovania aktualizovanej stratégie, posilnenia koordinácie a kontroly či digitalizácie procesov.

Kompetenčný chaos

Cieľom kontroly v druhej polovici roka 2024 bolo podľa NKÚ preveriť fungovanie Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zhodnotiť systém poskytovania a kontroly verejných prostriedkov na podporu rómskych komunít od roku 2021. Úrad splnomocnenca má zabezpečovať koordináciu štátnej politiky v oblasti inklúzie marginalizovaných rómskych komunít (MRK).
Kontrola NKÚ však ukázala, že tento úrad neplní svoje úlohy v dostatočnej miere, pričom jedným z hlavných problémov je nejasné rozdelenie kompetencií, čo spôsobuje kompetenčný chaos.
"Aktuálny systém je nastavený tak, že úrad splnomocnenca nemá reálne možnosti efektívne presadzovať potrebné opatrenia. Jeho funkcia je viac-menej formálna, čo vedie k nejasnej zodpovednosti a chaosu pri riešení problémov marginalizovaných komunít," vysvetli Andrassy.
Úrad splnomocnenca podľa neho medzi rokmi 2021 a 2022 viac ako osem mesiacov nemal organizačný poriadok, ktorý by vymedzoval úlohy úradu a rozsah zodpovednosti vedúcich zamestnancov.

Nebola vytvorená Rada vlády SR pre inklúziu Rómov

Kontrolóri zároveň upozorňujú, že v rozpore s Partnerskou dohodou medzi Slovenskom a Európskou úniou na roky 2021 až 2027 nebola vytvorená Rada vlády SR pre inklúziu Rómov, ktorá by mala kontrolovať efektívne čerpanie európskej finančnej pomoci a disponovať aj potrebnou politickou silou v prípade neplnenia stanovených cieľov. Na jej čele by mal byť práve splnomocnenec vlády.
Výsledky auditu podľa kontrolórov ukázali, že úrad splnomocnenca nemá aktualizovanú stratégiu pre riešenie situácie marginalizovaných rómskych komunít. V súčasnosti platná Stratégia 2030 nebola revidovaná a aktualizovaná v súlade s aktuálnym programovým vyhlásením vlády.
Chýbajú v nej jasne stanovené ciele a merateľné ukazovatele účinnosti realizovaných opatrení. Kontrolóri v tejto súvislosti zistili, že aj preto nie je možné vyhodnotiť efektívnosť a hospodárnosť doteraz vynaložených finančných prostriedkov projektov realizovaných v rámci Stratégie 2030.

Úrad splnomocnenca nemá jasnú stratégiu

"Ak úrad splnomocnenca nemá jasnú stratégiu, ak nevie, čo presne chce dosiahnuť a ako bude merať účinnosť jednotlivých opatrení, potom míňa peniaze bez reálneho dopadu," upozornil šéf NKÚ Andrassy.
Bez dlhodobej vízie a strategického riadenia sa podľa kontrolórov štát vystavuje riziku neefektívneho využívania finančných prostriedkov, pričom podpora zostáva často len na úrovni krátkodobých a nekoordinovaných opatrení.

Prieťahy a nadmerná byrokracia

Národní kontrolóri poukázali aj na prieťahy a nadmernú byrokraciu v procese schvaľovania dotácií. Z dôvodu zdĺhavých procesov a nedostatočnej flexibility neboli podľa NKÚ vyčerpané finančné prostriedky vo výške viac ako 25-tisíc eur.
Proces hodnotenia projektov pritom prebiehal len papierovou formou mimo informačného systému, ktorý by pomohol zvýšiť transparentnosť celého procesu, pričom hodnotiace kritériá sa prakticky nemenili od roku 2011.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Úrad priamo riadi európsku finančnú alokáciu

Úrad splnomocnenca priamo riadi európsku finančnú alokáciu v sume takmer 400-miliónov eur, vďaka ktorej sa má podporiť integrácia členov marginalizovaných do spoločnosti cez projekty vychádzajúce zo sociálnej, ekonomickej či edukačnej inklúzie.
Zároveň prerozdeľuje národné zdroje v ročnom objeme niekoľko sto tisíc eur v rámci dotačných schém nasmerovaných do kultúrnej a sociálnej oblasti, ale aj do riešenia mimoriadnych situácií, kde je pôsobnosť iných ústredných orgánov štátu.

Závažné pochybenia v oblasti ľudských zdrojov

Závažné pochybenia úradu boli podľa kontrolórov zistené v oblasti ľudských zdrojov. V kontrolovaných rokoch 2021 až 2023 úrad uzatvoril 463 dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to napriek tomu, že v rovnakom období disponoval neobsadenými štátnozamestnaneckými miestami.
Pritom ich počet sa po delimitácii úradu z rezortu vnútra na Úrad vlády SR zvýšil viac ako dvojnásobne zo 139 na 290 miest, avšak 85 percent z nich je len na dobu určitú. Na základe preverenia vybranej vzorky dohôd bolo podľa NKÚ zistené porušenie zákonníka práce, porušenie zákona o finančnej kontrole a audite či porušenie interných predpisov.

Uzatváranie dohôd v rámci príbuzenských vzťahov

Kontrolóri tiež odhalili preferované uzatváranie dohôd v rámci príbuzenských vzťahov a spriaznených osôb zamestnancov, napríklad keď bola podpísaná dohoda so synom zamestnankyne úradu. Stredoškolák dostával mzdu 20 eur na hodinu a takýmto spôsobom si počas dvoch rokov zarobil spolu 14-tisíc eur. Na druhej strane za činnosť lektorovania a mentoringu bola poskytovaná odmena približne 12 eur za hodinu.
"Takéto nakladanie s verejnými zdrojmi je nehospodárne a v prípade nákladov na mzdy dohodárov v intervale troch kalendárnych rokov hovoríme o sume viac ako 1,6 milióna eur. Namiesto systematického budovania trvalých odborných pracovných miest úrad splnomocnenca obchádzal princípy dobrého hospodára, používal verejné zdroje neefektívne a v rozpore s etickými princípmi," uviedol predseda NKÚ.

Systém potrebuje významnú zmenu

Systém podpory marginalizovaných rómskych komunít potrebuje podľa NKÚ v tejto súvislosti významnú zmenu. Kontrolóri preto odporúčajú súčasnému vedeniu úradu splnomocnenca aktualizovať stratégiu, v ktorej budú stanovené konkrétne a merateľné ciele.
Výzvou je podľa nich aj digitalizácia procesov, dôsledná vnútorná kontrola využívania verejných zdrojov a odstránenie kompetenčných nejasností. Zároveň je nevyhnutné zlepšiť spoluprácu medzi jednotlivými rezortmi, ktoré pôsobia v tejto oblasti.

Nevyhnutnosť zmysluplného investovania financií

"Ak chceme dosiahnuť skutočné zlepšenie životných podmienok marginalizovaných komunít a chceme ich aktívne zapájať do života slovenskej spoločnosti, nestačí len vynakladať financie na formálne a často neúčinné projekty. Je nevyhnutné, aby tieto peniaze boli investované zmysluplne, aby členovia marginalizovanej rómskej komunity preberali za svoju budúcnosť zodpovednosť a štát im pri tejto náročnej výzve cielene pomáhal," doplnil Andrassy.
Dodal, že štátni kontrolóri zároveň odporúčajú rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako riadiacemu orgánu zodpovednému za hospodárne, efektívne a zákonné využívanie európskej finančnej pomoci, vykonanie kontroly poskytnutých finančných prostriedkov vzhľadom na významnosť zistení týkajúcich sa riadenia projektov či uhrádzania mzdových nákladov.

Viac k témam: Kontrola, Marginalizované rómske komunity (MRK), NKÚ Najvyšší kontrolný úrad, predseda NKÚ, Rómske komunityZdroj: SITA.sk - Systém podpory marginalizovaných rómskych komunít má závažné nedostatky, národní kontrolóri navrhujú zásadné opatrenia © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.