Švábovce si pripomenuli svoju históriu, ťažbu mangánu ukončili v baniach pred 50 rokmi

Podľa starostu obce Jána Mlynára bol posledný banský vozík z bane vyvezený v roku 1971. Ako ďalej vysvetlil pre agentúru SITA, dôvodom bolo, že v rámci fungovania Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), spolupráce socialistických krajín, sa začala ruda dovážať z Ruska. Bola lacnejšia, no podľa niektorých baníkov nebola až taká kvalitná.
S ťažbou mangánu sa v obci pod Tatrami začalo už v 19. storočí. „Baníci ho ale dobývali väčšinou povrchovo, čiže tam, kde vykukoval zo zeme mangán, tam ho ťažili a používali ho na výrobu železa,“ vysvetlil Mlynár. Najväčší rozvoj ťažby nastal po druhej svetovej vojne, keď bol mangán strategickou surovinou.

Záujem o prácu v bani postupne klesal

Za socializmu bolo podľa starostu potrebné všetko obnovovať, čo si vyžadovalo aj veľké množstvo železa.
„Vo Švábovciach sa vybudovala miestna časť Baňa s domčekmi pre baníkov a bytovkami, bol tu aj závod. Vo Švábovciach sa vtedy podarilo vybudovať aj základnú školu, čo bolo pre obec najväčšie plus. V roku 1960 patrila medzi najkrajšie stavby na Slovensku,“ priblížil históriu starosta.
Medzi baníkmi pracovali domáci aj ľudia z celého Slovenska. Práve tí bývali v spomínaných baníckych domčekoch. Prišli sem za prácou z rôznych regiónov, ako bola Orava či Gemer. „Pracovali tam aj naši. Po vojne nikto nemal prácu, teda môžeme povedať, že každý jeden zo Švábovčanov odrobil v bani nejaké dva či tri roky. Boli aj takí, ktorí tam pracovali celý život,“ priblížil Mlynár.
V sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa začalo aj s prieskumom a ťažbou časti uránu. V posledných rokoch však v bani už veľa Švábovčanov nepracovalo. Viacerí si našli prácu v závodoch v Poprade. Iní ešte gazdovali a veľa ľudí pracovalo na miestnom družstve.

Mangán nebolo potrebné upravovať

Podľa starostu bolo zvláštnosťou švábovského mangánu to, že obsahoval ďalšie prímesy potrebné na výrobu železa. Nebolo ho teda nutné upravovať, išiel priamo do vysokej pece. Podmienky ťažby však neboli ideálne.
„Ťažilo sa od 40 do 1,5 metra. Baníci sa tam vo vnútri plazili, boli ako myši. Odstraňovali to takzvanými škrabákovými vrátkami a vyťahovali vonku do hlavnej štôlne. Odtiaľ sa to vyvážalo vonku, na povrch, potom sa to mlelo a dávalo do vagónov. Bola to veľmi nebezpečná práca. Nešlo len o to, že sa to mohlo zosunúť, ale bolo tam veľa metánu, pár ľudí malo obhorené uši, tvár, ruky,“ pripomenul starosta obce neďaleko Popradu.
Aj napriek ukončeniu ťažby a zatvoreniu bane v 1971 ľudia o prácu neprišli. Na mieste bol vzápätí vybudovaný strojársky závod. Baníci boli následne podľa starostu preškolení na zváračov, natieračov, údržbárov a podobne.
V závode sa robili generálne opravy banských mechanizmov pre celé Slovensko, či Československo. „Vyrábali sme ťažobné klietky do bane do Ostravy a atypické oceľové konštrukcie, ktoré sa vyrábajú dodnes. Vyvážajú sa do celého sveta,“ informoval Mlynár, podľa ktorého závod stále funguje.

Banské domčeky skupujú Rómovia

Zo štvrte Baňa však baníci vymizli. Ako vysvetlil starosta, postupne vymierajú a tamojšie domčeky si odkupujú Rómovia, ktorí tvoria väčšinu obyvateľstva v tejto časti obce. Mlynár pripomenul, že tam žili aj počas fungovania bane, viacerí z nich tam aj pracovali a boli dobrými baníkmi.
V obci sa v minulosti konali banícke dni pravidelne, po ukončení baníckej činnosti pretrvali ešte 15 rokov.  „Baníci mali postavený kultúrny dom s amfiteátrom, chodil im tam spievať František Krištof Veselý, boli to veľké oslavy,“ opísal starosta.
Po vzniku strojárskeho závodu sa však začalo upúšťať od tejto tradície. Svoju banícku históriu si obec pripomenula po dlhých rokoch až počas tohto víkendu, a to v spolupráci s Cechom baníkov Horného Spiša.
Pri tejto príležitosti v sobotu 11. septembra v obci odhalili aj pamätnú tabuľu pri úpadnici, teda vchode do bane. Úpadnica je dlhá približne sto metrov, zvyšok je zaliaty vodou. Návštevníci tak môžu aspoň nahliadnuť, ako to v bani kedysi vyzeralo. Obec tiež plánuje zriadiť expozíciu venovanú baníctvu spolu s baníckou technikou.

Viac k témam: baňa, mangán, ťažba
Zdroj: Webnoviny.sk - Švábovce si pripomenuli svoju históriu, ťažbu mangánu ukončili v baniach pred 50 rokmi © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.