Stanovisko poslancov k protiruským sankciám nie je pre vládu záväzné, tvrdí ústavný právnik

„Pokiaľ sa pätina poslancov ako navrhovatelia domnieva, že neschválené stanovisko je pre vládu záväzné, potom majú možnosť obrátiť sa na ústavný súd v konaní o výklade ústavného zákona. Ústavný súd podáva takýto výklad vtedy, keď je vec sporná, avšak nemôže konať bez návrhu oprávneného subjektu,“ uviedol Bujňák pre agentúru SITA.

Návrh iniciovala Vladimíra Marcinková

Prijatie stanoviska iniciovala poslankyňa strany Sloboda a Solidarita Vladimíra Marcinková. Zdôvodnila ho tým, že v právnom poriadku existuje možnosť, že pätina poslancov navrhne stanovisko k európskym záležitostiam, a toto stanovisko sa pre vládu stáva záväzným aj bez rokovania o ňom, keď sa k nemu 14 dní neprijme v parlamente žiadna zmena alebo parlament neprijme novšie.
Poukázala tiež na to, že túto prefíkanú procedúru schovanú v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady a vlády SR v záležitostiach Európskej únie sa ako prvý snažil využiť Robert Fico v marci 2023 ako vtedajší líder opozície, chcel vtedy zmariť vojenskú podporu Ukrajine.

Vysvetlenie fungovania tichej procedúry

Bujňák vysvetľuje, že osobitný ústavný zákon o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie je súčasťou nášho právneho poriadku od roku 2004. Podľa neho môže parlament schvaľovať stanoviská Slovenska k návrhom aktov Európskej únie, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov. Člena vlády možno podľa ústavného zákona zaviazať buď cez riadne schválené stanovisko, alebo cez tzv. tichú procedúru.
„Pri tichej procedúre je potrebné najprv zdôrazniť, že vláda alebo najmenej 30 poslancov môže požiadať parlament, aby schválil stanovisko Slovenska k tzv. ďalším záležitostiam Európskej únie. Ak sa parlament k návrhu stanoviska vôbec nevyjadrí do dvoch týždňov od jeho predloženia, potom je člen vlády viazaný týmto návrhom,“ hovorí Bujňák.

Kompetencie výboru môžu spochybniť záväznosť

Podľa neho však otázku záväznosti v tomto prípade komplikuje fakt, že Národná rada zákonom poverila výbor pre európske záležitosti, aby schvaľoval stanoviská Slovenska k návrhom aktov, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád členských štátov.
„Časť právnej doktríny sa preto domnieva, že plénum Národnej rady nemá bez zmeny zákona právomoc takéto stanoviská schvaľovať. Zákon však súčasne uvádza, že parlament si môže rozhodnutie o tejto záležitosti ad hoc vyhradiť,“ podotýka ústavný právnik. Napokon, parlament tak v minulosti urobil na konci marca 2023, keď schválil stanovisko k podpore Ukrajiny, ktorým vládu požiadal túto podporu rešpektovať pri rokovaniach a hlasovaniach v orgánoch Európskej únie.
„Rozdiel oproti tejto situácii je však v tom, že kým v marci 2023 si parlament rozhodnutie aktívne vyhradil, teraz sa skupina poslancov snaží, aby sa pod pojem „vyhradiť si rozhodnutie“ dostala aj uvedená tichá procedúra. Povedané inými slovami a zjednodušene - ak je cieľom zaviazať členov vlády parlamentným stanoviskom v procedúre, v ktorej podľa zákona rozhoduje výbor pre európske záležitosti, potom si má rozhodnutie v tejto veci vyhradiť parlament svojím aktívnym uznesením, a tichá procedúra preto záväzné stanovisko nebude schopná vytvoriť,“ uviedol Bujňák.

Parlament musí rozhodnutie výslovne vyhradiť

Ako ďalej poukázal, ústavný zákon vytvára pre členov vlády tzv. únikovú klauzulu. Od schváleného stanoviska, alebo od jeho návrhu predloženého v tichej procedúre, sa môže odchýliť vtedy, ak sú kumulatívne splnené dve podmienky - tou prvou je nevyhnutnosť situácie, a tou druhou záujmy Slovenska.
„Ak tak člen vlády urobí, musí o tom bezodkladne informovať parlament a odlišný postup odôvodniť. Prax však ukazuje, že táto úniková klauzula vytvára problémy. Príkladom je postup zástupcov ministerstva životného prostredia v marci 2023 počas pôsobenia tzv. odvolanej vlády,“ pripomína ústavný právnik.

Aj porušenie zákona môže zostať bez následkov

Výbor pre európske záležitosti vtedy prijal stanovisko, aby vtedajší minister životného prostredia hlasoval v Rade ministrov Európskej únie proti zákazu spaľovacích motorov. Nestalo sa tak, čo parlament v máji 2023 vyhodnotil ako neakceptovateľné porušenie ústavného zákona a prekročenie kompetencií exekutívy vo vzťahu k zákonodarnému zboru.
„Hoci 127 poslancov v máji 2023 odhlasovalo, že exekutíva porušila ústavný zákon, v reálnom živote to nemalo žiadne dôsledky, lebo vtedy už pôsobila tzv. úradnícka vláda. Ústavnému zákonu preto chýba náležitá koncovka, hoci by sa dalo uvažovať nad tým, že ak člen vlády poruší schválené stanovisko, potom by bol k dispozícii ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, ktorý predpokladá finančnú sankciu za porušenie povinnosti chrániť verejný záujem vo výške ročného platu verejného funkcionára,“ podotkol Bujňák.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Opozícia, Parlamentný výbor pre európske záležitosti, Premiér Slovenskej republiky, protiruské sankcieZdroj: SITA.sk - Stanovisko poslancov k protiruským sankciám nie je pre vládu záväzné, tvrdí ústavný právnik © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.