Slovensko nemusí dobiehať len Nemecko, veľká rezerva sa skrýva priamo medzi domácimi firmami

3.9.2026 (SITA.sk) - Silná ekonomika totiž nepotrebuje iba niekoľko výkonných ťahúňov, ale aj dostatočne produktívny pelotón za nimi.
Slovensko má pri zvyšovaní konkurencieschopnosti problém, ktorý sa pri pohľade na priemerné čísla ľahko stráca. Podľa Klubu 500 nejde totiž iba o to, že produktivita práce zaostáva za vyspelejšími krajinami Európskej únie. Nová štúdia Európskej komisie upozorňuje aj na mimoriadne veľké rozdiely medzi samotnými firmami pôsobiacimi v rovnakých odvetviach.

Slovensko na chvoste rebríčka

Analýza pracuje s podnikovými dátami z 19 európskych krajín a 35 odvetví, z toho 16 výrobných a 19 odvetví služieb. Produktivitu meria ako reálnu pridanú hodnotu na zamestnanca a porovnáva pritom 10 percent najproduktívnejších firiem s 10 percentami najmenej produktívnych podnikov.
Rozdiely medzi firmami existujú v celej Európe. Produktivita najvýkonnejších podnikov býva približne dvojnásobne až päťnásobne vyššia ako produktivita firiem na opačnom konci rebríčka. Slovensko však patrí medzi krajiny, kde je táto vnútorná priepasť mimoriadne výrazná.
Medzi najproduktívnejšími a najmenej produktívnymi podnikmi naprieč sledovanými slovenskými odvetviami je približne 4,5- až 5-násobný rozdiel v produktivite práce.
Pri užšom pohľade na štyri výrobné odvetvia, konkrétne potravinárstvo, výrobu gumy a plastov, kovových výrobkov a strojov, sú najproduktívnejšie slovenské firmy v priemere približne 4,3-násobne produktívnejšie než podniky na opačnom konci rebríčka. Slovensko sa tak v tomto porovnaní radí približne medzi tri krajiny s najväčšou priepasťou.

Skupina výrazne zaostávajúcich podnikov

Širší pohľad na 35 odvetví tento obraz ešte zvýrazňuje. V typickom slovenskom odvetví sú najproduktívnejšie firmy približne päťkrát produktívnejšie než najmenej produktívne podniky. Slovenská ekonomika tak má vedľa seba veľmi výkonné firmy a veľkú skupinu podnikov, ktoré za nimi výrazne zaostávajú.
Samotná veľká priepasť pritom nemusí byť automaticky zlou správou. Môže byť napríklad dôsledkom toho, že v ekonomike existuje skupina mimoriadne úspešných podnikov, ktoré rýchlo zavádzajú nové technológie, automatizujú výrobu a posúvajú technologickú hranicu. Dôležité preto je, čo sa deje so zvyškom ekonomiky.
Ak ostatné firmy postupne dobiehajú produktívnu špičku, rozdiel môže byť prirodzeným prejavom technologického pokroku. Ak však veľká časť podnikov zostáva dlhodobo výrazne pozadu, vysoká produktivita lídrov sa nedokáže naplno premietnuť do výkonnosti celej ekonomiky.
Práve v tom vidí problém analytička Klubu 500 Diana Motúzová. Výsledky štúdie podľa nej skôr než absenciu špičkových podnikov ukazujú na existenciu „produktívnych ostrovov“ obklopených veľkým počtom výrazne menej produktívnych firiem.

Veľké rozdiely môžu byť signálom

Autori štúdie navyše zistili súvislosť medzi veľkosťou tejto priepasti a priemernou produktivitou celého odvetvia. Ich odhady ukazujú, že ak sa rozdiel medzi lídrami a zaostávajúcimi firmami zväčší o 10 percent, priemerná produktivita odvetvia býva približne o 3 percentá nižšia.
Samotní autori pritom upozorňujú, že nejde o dôkaz príčinnej súvislosti. Výsledok však naznačuje, že veľké rozdiely môžu byť jedným zo signálov slabšieho šírenia technológií a výkonnosti naprieč odvetvím.
Pre Slovensko z toho vyplýva, že otázkou nemusí byť iba to, ako vytvoriť ďalších technologických lídrov. Rovnako dôležité môže byť dostať širšiu skupinu domácich podnikov bližšie k úrovni existujúcej špičky. Časť technológií, organizačných postupov a know-how potrebných na zvýšenie produktivity totiž už v slovenskej ekonomike existuje. Problémom môže byť ich nedostatočné rozšírenie medzi ostatné firmy.
Veľký rozdiel medzi najlepšími a ostatnými podnikmi má navyše význam aj pre odolnosť ekonomiky. Ak je vysoká produktivita koncentrovaná v relatívne úzkej skupine firiem, prípadné oslabenie týchto podnikov môže mať väčší dosah na celkovú výkonnosť. Najproduktívnejšie firmy dnes zároveň čelia rastúcim nákladom, drahším energiám, nedostatku pracovníkov, regulačnej neistote a silnejúcej globálnej konkurencii.

Nižšia odolnosť ekonomiky

Ak by sa ich podmienky zhoršili natoľko, že by obmedzili výrobu či investície alebo presunuli časť aktivít do iných krajín, problémom by nebola iba strata výkonu samotných lídrov. Veľká priepasť totiž znamená aj to, že za nimi nemusí stáť dostatočne silná skupina firiem, ktorá by dokázala ich výpadok nahradiť.
Štúdia pritom netvrdí, že slovenská ekonomika stojí a padá na niekoľkých konkrétnych podnikoch. Veľký rozdiel medzi špičkou a zvyškom podnikovej základne však môže naznačovať nižšiu odolnosť ekonomiky.
Slovensko preto podľa Diany Motúzovej stojí pred dvojitou úlohou. Na jednej strane potrebuje udržať podmienky, v ktorých najproduktívnejšie firmy dokážu ďalej investovať, rásť a konkurovať v zahraničí. Na druhej strane musí vytvárať podmienky na zrýchlenie rastu produktivity širšej skupiny domácich podnikov.
Dobrou správou je, že skúsenosť krajín strednej a východnej Európy ukazuje možnosť postupného dobiehania. Štúdia uvádza, že priepasť medzi produktívnou špičkou a zaostávajúcimi podnikmi sa počas veľkej časti sledovaného obdobia v týchto krajinách zmenšovala. Nešlo pritom o pokles produktivity najlepších firiem. Zaostávajúce podniky mali priestor rásť tým, že preberali existujúce technológie, výrobné postupy a know-how.

Zvýšenie produktivity Slovenska

Významnú úlohu pri tom zohráva kapitál. Firmy, ktoré zaostávajú za technologickou hranicou, no majú vyššiu kapitálovú vybavenosť na pracovníka, dosahujú rýchlejší rast produktivity. Pre Slovensko preto zostáva dôležité, či majú podniky dostatočné podmienky na investície do nových zariadení, automatizácie, softvéru, robotizácie a efektívnejších výrobných procesov.
Doterajšou ambíciou Slovenska bolo najmä dobiehať produktivitu Nemecka, Rakúska či priemeru EÚ. Výsledky štúdie však ukazujú aj inú a potenciálne dostupnejšiu rezervu. Slovensko môže zvyšovať svoju produktivitu aj tým, že menej výkonné domáce firmy budú postupne dobiehať najproduktívnejšie podniky pôsobiace priamo na Slovensku.
Táto otázka bude navyše čoraz dôležitejšia vzhľadom na starnutie populácie a nedostatok pracovníkov. Hospodársky rast totiž bude ťažšie postaviť na samotnom zvyšovaní počtu zamestnaných. Väčšia časť rastu bude musieť prichádzať z toho, že jeden pracovník vytvorí vyššiu pridanú hodnotu.
Analýza Európskej komisie tak upozorňuje na slabinu, ktorú pri sledovaní priemerných ukazovateľov možno ľahko prehliadnuť. Slovensko má produktívnu podnikovú špičku, no medzi ňou a veľkou časťou ekonomiky zostáva jedna z najväčších priepastí v Európe.
Pre konkurencieschopnosť krajiny preto nebude rozhodujúce iba to, či sa podarí udržať a ďalej rozvíjať najvýkonnejšie firmy. Rovnako dôležité bude, či sa podarí zvýšiť produktivitu širšieho okruhu podnikov. Silná ekonomika totiž nepotrebuje iba niekoľko výkonných ťahúňov, ale aj dostatočne produktívny pelotón za nimi.

Viac k témam: Analytička, Kapitál, Konkurencieschopnosť, Podniky, Produktivita, Slovenské firmyZdroj: SITA.sk - Slovensko nemusí dobiehať len Nemecko, veľká rezerva sa skrýva priamo medzi domácimi firmami © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.