Slovensko má dostatok nástrojov na zásah voči hrozbám, zavedenie „stavu ohrozenia“ je podľa Karasa zbytočné

Karas zdôraznil, že Ozbrojené sily SR disponujú dostatočnými a jasnými právnymi nástrojmi na zásah v prípade bezpečnostných hrozieb, vrátane boja proti terorizmu. Vláda tak podľa jeho slov môže v krízových situáciách plnohodnotne konať už dnes. Vyjadril preto obavu, že cieľom návrhu je neprimerané hromadenie moci jedným rezortom.

Centralizácia moci

Karas upozornil, že ani prezident Peter Pellegrini, ani minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorí s týmto nápadom prišli, nepodložili jediný konkrétny argument, prečo by bola potrebná úprava nad rámec platných zákonov.
„Naša legislatíva už dnes explicitne umožňuje použitie armády aj vojenských zbraní pri teroristických útokoch či iných vážnych hrozbách. Vláda má k dispozícii existujúce inštitúty, najmä výnimočný stav a ďalšie mimoriadne režimy. Tieto najnovšie snahy preto vnímame s veľkými obavami. Ide len o ďalšiu centralizáciu moci v rukách ministerstva obrany, ktoré už dnes neprimerane zasahuje do oblastí mimo svojej pôsobnosti - od zriadenia žandárstva cez riadenie verejného poriadku až po zásahy do zdravotníctva a hospodárstva,“ vyhlásil Karas.

Zákon o ozbrojených silách

KDH pripomína, že kompetencie štátu v čase krízy sú jasne definované v zákone o ozbrojených silách v kombinácii s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu. Kresťanskí demokrati sú tak o návrhoch ochotní diskutovať len v prípade, že budú podložené jasnými a vecnými argumentmi.
„KDH odmieta bezdôvodné rozširovanie výnimočných právomocí štátu bez skutočnej spoločenskej a bezpečnostnej potreby,“ uzavrelo Hnutie. Medzi stavom mieru a vojnovým stavom by mohol do slovenskej legislatívy pribudnúť aj stav ohrozenia.
Informoval o tom prezident spolu s ministrom obrany na tlačovej besede v utorok 10. marca. Podľa prezidenta vyplynula potreba zmeny legislatívy. Ako priblížil, Slovensko dnes vo svojej legislatíve pozná pojmy čas mieru, núdzový stav, výnimočný stav a potom už len stav vojnový.
Pracovný názov "stav ohrozenia"
„Nič medzi tým dnes v slovenskej legislatívne nemáme. Vzhľadom na to, čoho všetkého sme svedkami, a aké nové hrozby môžu hroziť SR a celému regiónu, je potrebné hovoriť aj o ďalšom možnom medzníku medzi časom mieru a vojny, kedy by bolo možné použiť Ozbrojené sily SR na obranu či už našej východnej hranice, kritickej infraštruktúry alebo aj ako reakciu na prípadné ohrozenia, ktoré samé o sebe ešte nepredstavujú vojenský útok na našu krajinu, ale predstavujú jasnú hrozbu,“ vysvetlil v utorok prezident Pelllegrini.
Najbližšie týždne sa tak podľa jeho slov budú venovať odbornej a politickej diskusii o tom, aby sa do slovenskej legislatívy zaviedol nový stupeň, ktorý je zatiaľ pod pracovným názvom „stav ohrozenia“. Prezident dodal, že si to bude vyžadovať zmenu ústavy, bude tak potrebné nájsť konsenzus naprieč celým politickým spektrom.
Súčasná legislatíva je podľa hlavy štátu neflexibilná a neumožňuje sa vopred a včas pripraviť na prípadné riziká. Návrh kritizovali opoziční politici, ktorí v návrhu vidia snahu zastrašovať občanov pred parlamentnými voľbami.

Viac k témam: exminister spravodlivosti, Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), hrozby, Minister obrany SR, Ohrozenie, Prezident Slovenskej republiky, TerorizmusZdroj: SITA.sk - Slovensko má dostatok nástrojov na zásah voči hrozbám, zavedenie „stavu ohrozenia“ je podľa Karasa zbytočné © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.