Slovensko je v rámci V4 najdrahšou krajinou na výrobu, podľa APZD stráca atraktivitu pre investorov

Strata investičnej aktivity

Vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady vytvárajú podmienky, v ktorých je čoraz ťažšie udržať existujúce investície, nehovoriac o získaní nových.
„Ak sa tento stav nezmení, budeme čeliť stagnácii trhu práce a strate investičnej aktivity. Je preto dôležité začať viesť reálny odborný dialóg o tom, ako pritiahnuť nové projekty a pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou,“ upozornila Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD).

Súčasť globálneho trhu

Slovensko je dlhodobo vnímané ako exportná krajina, no menej sa hovorí o tom, že rovnako stojí aj na zahraničných investíciách. Kým naše výrobky smerujú do zahraničia, zahraničných investorov sa snažíme prilákať k nám. Až 93 % investícií pochádza z krajín EÚ, Veľkej Británie a USA, čo je kľúčový faktor, ktorý je potrebné zohľadniť pri akýchkoľvek úvahách o hospodárskom smerovaní Slovenska.
„Sme súčasťou globálneho trhu a regiónu strednej Európy, kde sa o investície súperí. V tomto regióne však strácame konkurencieschopnosť. Krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko ponúkajú stabilnejšie a výhodnejšie podnikateľské prostredie,“ upozornila APZD.

Korporátna daň

Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 %), ako jediné z eurozóny zaviedlo daň z finančných transakcií, zvýšilo stropy pre sociálne odvody a navýšilo fixné náklady firiem. Týmto nastavením strácame schopnosť súťažiť o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov u etablovaných investorov.
Zákazky, ktoré dnes v priemysle realizujeme, boli získané za úplne iných konkurenčných a ekonomických podmienok. Aj keď na najbližšie dva, tri roky má priemysel zabezpečenú výrobu, je potrebné pozerať dopredu. Už dnes sa začína rozhodovať o tom, kam budú smerovať nové projekty – a pri súčasnom nastavení Slovensko nie je v tomto rozhodovaní vo výhodnej pozícii.

Stagnácia nových investícií

Reálne hrozí, že do krajiny prestanú prichádzať nové projekty a dobre platené pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou sa na Slovensku nebudú otvárať.
V porovnaní s Českou republikou je dnes totiž zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, zatiaľ čo samotný zamestnanec zarobí v čistom o 8 % menej. Tento nepomer ovplyvňuje rozhodovanie na oboch stranách – zamestnanci preferujú lepšie platy a zamestnávatelia nižšie náklady.
Stagnácia nových investícií však postupne povedie aj k úbytku existujúcich pracovných miest. Obmedzenie výroby vo veľkých fabrikách zasiahne celý ekosystém – od dodávateľov až po malé a stredné firmy či živnostníkov, ktorí sú na nich závislí.

Daňové zaťaženie

Pri konsolidácii verejných financií sa Slovensko rozhodlo využiť takmer výlučne zvyšovanie daňového zaťaženia (96 % opatrení), pričom na šetriace opatrenia v štátnej správe pripadli len 4 %. Výdavky štátu tak naďalej rastú.
Štrukturálne výdavky, teda tie, ktoré štát musí zo zákona povinne platiť bez ohľadu na to, či sa ekonomike darí alebo nie, stúpli z 1,3 % HDP v roku 2022 na 3,3 % v roku 2023 a v roku 2024 sa odhadujú na 5,2 %.
Tento trend je dlhodobo neudržateľný. Ak nové investície neprídu a ekonomický rast sa spomalí, môže to v budúcnosti znamenať nutnosť zásadných úprav výdavkovej politiky štátu a tlaku na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia.
Menej pracovných príležitostí, pomalší rast miezd. Nedostatok zdrojov na financovanie základných funkcií štátu môže priniesť škrty v sociálnych opatreniach, dôchodkoch či zdravotnej starostlivosti. Na konci dňa na to doplatí každý – nielen firmy, ale všetci zamestnanci a ich rodiny. Neexistuje bohatá krajina, ktorú by tvorili chudobní ľudia.

Priemernosť

Problémom nie je len hospodárska politika, ale celkové smerovanie krajiny. Slovensko sa ocitlo v pasci priemernosti – máme priemerné školstvo, priemerné zdravotníctvo, budujeme priemernú spoločnosť. Vyspelý svet však napreduje. Odmeňuje výnimočnosť, nie priemernosť. Priemernosť nás neudrží v globálnej konkurencii.
Ekonomická realita je neúprosná. Ak chceme ozdraviť ekonomiku, musíme mať stabilné podnikateľské prostredie. Ak chceme pracovné miesta, musíme udržať investorov. Ak chceme vyššie mzdy, potrebujeme byť konkurencieschopní. Pokiaľ sa chceme pohnúť dopredu, musíme prestať trestať úspech, začať podporovať rozvoj talentov a prilákať ľudí, ktorí chcú budovať hodnoty.

Odchod vysokoškolákov

Dnes čelíme odchodu 20 % vysokoškolákov do zahraničia. Samotný fakt, že mladí ľudia odchádzajú a získavajú skúsenosti v zahraničí, nie je problém. Problém je, že nemajú dôvod vrátiť sa späť. Slovensko sa stáva neatraktívnym nielen pre firmy, ale aj pre ľudí, ktorí by mohli prinášať inovácie a posúvať spoločnosť vpred.
Aby si Slovensko udržalo stabilitu a prílev investícií, je nevyhnutné vytvoriť konkurencieschopné podnikateľské prostredie a ponúknuť firmám podmienky, ktoré im umožnia dlhodobo plánovať svoje investície.

Reálna odborná diskusia

Asociácia priemyselných zväzov a dopravy preto apeluje na vládu, aby začala viesť reálnu odbornú diskusiu o ekonomických dopadoch súčasných a avizovaných ekonomických opatrení, ako aj o možnostiach, ako stabilizovať hospodárstvo a zvýšiť atraktivitu Slovenska pre investorov.
Rozhodnutia, ktoré firmy urobia dnes, budú mať priamy dopad na trh práce a ekonomiku v nasledujúcich rokoch. Ak Slovensko neponúkne konkurencieschopné podmienky, investície a nové pracovné miesta budú vznikať tam, kde to pre firmy dáva väčší ekonomický zmysel.

Viac k témam: Daň, Eurozóna, Export, Investície, konkurencieschopnosť, konsolidácia, Odvody, Projekty, Vyšehradska štvorka, ZamestnanosťZdroj: SITA.sk - Slovensko je v rámci V4 najdrahšou krajinou na výrobu, podľa APZD stráca atraktivitu pre investorov © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.