Politológ z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Ján Ruman však zdôraznil, že na konci prvej a obzvlášť v druhej vláde Mikuláša Dzurindu dostala SDKÚ prostredníctvom drastických ekonomicko-sociálnych zmien a opatrení spoločnosť do sociálnej krízy.
Šimko ďalej vysvetlil, že spolu s Dzurindom a ďalšími predstaviteľmi Slovenskej demokratickej koalície (SDK) sa v roku 1999 vrátili do Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), ktoré po veľkom vnútornom zápolení napokon hlasovaním svojej rady umožnilo takzvané dvojité členstvo.
„Avšak pre tých, čo zostali aj v SDK platilo, že nesmú byť členmi žiadneho orgánu KDH. A tak vzniklo napätie medzi vedením KDH a tými členmi KDH, ktorí boli vo vedení SDK. Týkalo sa to mňa, Dzurindu, Horta, Figeľa, Pittnera a niektorých ďalších,“ objasnil Šimko.

Napätie medzi vedením KDH a členmi SDK

Vedenie KDH sa takto podľa jeho slov usilovalo zabrániť Dzurindovi, aby na sneme KDH kandidoval proti Jánovi Čarnogurskému. „To napätie v priebehu roka rástlo tak, že napokon sme sa rozhodli začiatkom roku 2000 odísť z KDH a založiť si novú stranu SDKÚ,“ priblížil bývalý minister.
Na otázku agentúry SITA, ako hodnotí celkové pôsobenie SDKÚ na slovenskej politickej scéne pod vedením Mikuláša Dzurindu, odpovedal, že teraz, keď vie, ako veci dopadli, tak mnoho rozhodnutí by urobili inak.
„Napríklad, ak by sme to napätie medzi vedením KDH a nami, členmi SDK, ktorí sme sa do KDH vrátili ako radoví členovia, boli vydržali, tak by sme to časom istotne vyhrali a nemusela vznikať nová strana. KDH by sa vyvíjalo inak, všeličo by bolo inak, ale v histórii nejestvuje žiadne ‚keby´,“ priblížil Šimko.

SDKÚ splnila zásadnú historickú úlohu

Pokiaľ ide o SDKÚ, myslí si, že napriek chybám, ktorým sa nikto nevyhne, splnila zásadnú historickú úlohu.
„Vyviedla slovenskú spoločnosť z izolácie a vulgárnej politickej reality, do ktorej ju vmanévrovali vlády Vladimíra Mečiara. Doviedla Slovensko do civilizovanej Európy, zabezpečila účinné obranné spojenectvo a naštartovala reformy, z ktorých čerpáme dodnes,“ zhodnotil exminister.
Slovensko sa vtedy podľa neho stalo príkladom i pre ostatné postkomunistické krajiny. „Ale ako prišla, tak aj odišla. Splnila svoju úlohu, potom sa postupne rozložila. Nestála už za ňou hlbšia myšlienka. A ak sme sa aj na začiatku usilovali ju formulovať, v reálnej politike ju napokon SDKÚ opustila,“ zdôvodnil.
Za tú ideu označil spoluprácu kresťanských a občianskych demokratov, respektíve konzervatívcov a liberálov na poctivom programe. „Takýto koncept tu podľa mňa chýba i dnes. Ale to je už iný príbeh,“ uzavrel Šimko.

Bašta slovenskej novej pravice

Podľa politológa Rumana možno pôsobenie strany SDKÚ na slovenskej politickej scéne hodnotiť cez prizmu prvej a druhej vlády Mikuláša Dzurindu. „Kým v prvej vláde prevládal zámer relatívneho politicko-hodnotového konsenzu, počas druhej Dzurindovej vlády sa politicko-ideologický profil odhalil naplno,“ objasnil Ruman.
SDKÚ považuje za baštu slovenskej novej pravice opierajúcej sa o princípy neoliberalizmu a neokonzervativizmu.
„Na konci prvej a obzvlášť v druhej Dzurindovej vláde strana SDKÚ prostredníctvom drastických ekonomicko-sociálnych zmien a opatrení dostala spoločnosť do sociálnej krízy. Experimenty, prevažne z dielne SDKÚ a Aliancie nového občana, spôsobili vysokú nezamestnanosť, nízku cenu práce, obrovské platové disparity v regiónoch, nárast podielu chudoby v mnohých regiónoch, flexibilizáciu Zákonníka práce či obmedzenie činnosti odborov,“ vymenoval politológ.

Politické a korupčné kauzy

SDKÚ sa okrem znižovania sociálnych štandardov podľa jeho slov nevyhla ani politickým a korupčným kauzám, vrátane doposiaľ nevyšetrenej kauzy Gorila. „Toto zlyhanie sa prejavilo v radikálnom poklese inštitucionálnej dôvery. Na druhej strane sa vláde Mikuláša Dzurindu podarilo splniť záväzok spočívajúci v integrácii Slovenska do významných medzinárodných organizácií, ktoré sa potom neskôr z hľadiska životnej úrovne ukázali ako kľúčové,“ dodal Ruman.
Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ) založil pred 20 rokmi vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda spolu s niektorými ministrami svojej vlády. V januári 2006 sa zlúčila s Demokratickou stranou a začala používať názov Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS).
Po medializácii kauzy Gorila v decembri 2011 a páde vlády Ivety Radičovej začal postupne politický vplyv SDKÚ-DS upadať. V posledných parlamentných voľbách v roku 2016 strana získala iba 0,26 percenta hlasov a do parlamentu sa nedostala. SDKÚ-DS je v súčasnosti prakticky nečinná.

Viac k témam: kauza Gorila, politológ, SDKÚ-DS Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana
Zdroj: Webnoviny.sk - SDKÚ vyviedla slovenskú spoločnosť z izolácie a vulgárnej politickej reality, hodnotí exminister Šimko © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.