Rozhodnutie nemať deti je čoraz častejšie vnímané ako voľba, nie ako odchýlka od normy, tvrdí psychologička

Niektoré dvojice sa podľa jej slov rozhodnú nemať deti z rôznych psychologických dôvodov ako napríklad túžba po nezávislosti, obavy z ekologickej alebo ekonomickej nestability, negatívne skúsenosti z vlastného detstva či zameranie sa na osobný alebo profesionálny rozvoj.
„Každý pár má jedinečnú dynamiku a toto rozhodnutie je často výsledkom komplexnej úvahy, nie okamžitého impulzu,” uviedla Ivana Čergeťová.

Bezdetné páry majú viac času a zdrojov na vzájomnú podporu

Zatiaľ čo niektorí, môžu rozhodnutie nemať deti vnímať negatívne, psychologička tvrdí, ževzťah to môže posilniť, ak je to samozrejme vzájomná voľba. Pár má viac času a zdrojov na vzájomnú podporu, spoločné záujmy a budovanie intimity.
Výhodou je tiež väčšia flexibilita v životnom štýle a menej stresu spojeného s výchovou detí. „Kľúčové je venovať pozornosť vzájomnej komunikácii, aby sa zabránilo vzniku rutiny alebo odcudzenia. Avšak toto je často problémom aj rodín, ktoré deti majú,” radí špecialistka.

Problém môže nastať v rokoch staroby

Na druhej strane, môžu rodiny bez detíčeliť riziku nedostatku podpory v rokoch staroby, ktorú by inak mohli poskytnúť deti. Preto je podľa odborníčky dôležité pre bezdetné páry budovať si pevné sociálne väzby a zabezpečiť si finančné a emocionálne zázemie pre budúcnosť.
Pri porovnaní párov, ktoré majú, a ktoré nemajú deti,štúdie ukázali, že neexistujú žiadne psychologické rozdiely, ktorý by ich odlišovali. Rozdiely medzi týmito pármi môžu podľa Ivany Čergeťovejbyť skôr v životných prioritách, hodnotách a životnom štýle.
„Každý pár je jedinečný a jeho rozhodnutia sú ovplyvnené mnohými faktormi, vrátane kultúrnych, sociálnych a osobných okolností,” dodala odborníčka.
Na čo by mali páry pri rozhodovaní nemať deti myslieť?
Párom, ktoré zvažujú rozhodnutie nemať deti, odporúča otvorene medzi sebou diskutovať, aby si vyjasnili dôvody, očakávania a potenciálne obavy. Môžu si položiť otázky ako: „Čo nás k tomuto rozhodnutiu vedie?“ alebo „Ako by vyzeral náš život s deťmi a bez nich?“
Konzultácia s odborníkom, ako je psychológ alebo poradca, môže rovnako v tomto prípade pomôcť, ak si chce pár objasniť pocity a zabezpečiť, že rozhodnutie je spoločné a vzájomne pochopené. „Rozhodnutie nemať deti je osobné a malo by byť rešpektované,” tvrdí psychologička a vzťahová terapeutka.

Rodiny bez detí stále čelia tlaku

Čergeťová na základe svojich skúsenosti potvrdila, že páry, ktoré sa rozhodnú nemať deti, často čelia otázkam od okolia, kedy už budú mať potomkov. Rovnako musia čeliť názorom okolia, že ich voľba je sebecká. Tento tlak podľa odborníčky pochádza z tradičných spoločenských noriem, ktoré stotožňujú dospelosť s rodičovstvom.
„Aby sa páry vyrovnali s negatívnymi reakciami, odporúčam budovať pevné hranice a komunikovať svoje rozhodnutie s rešpektom,” radí psychologička. Páry by svojmu okoliu mali opakovať, že ide o ich osobné rozhodnutie, a cítia, že je to pre nich správne. Rovnako by sa mali obklopovať podobne zmýšľajúcimi ľuďmialebo odborníkmi.
Najčastejšie mýty o bezdetných pároch sú predstavy, že páry bez detí sú sebecké, nešťastné alebo neúplné. Tieto dvojice často narážajú na kresťanské tradície a kultúrne normy, ktoré sú späté so stredoeurópskym priestorom.
Ďalším predsudkom je, že budú v starobe osamelé alebo že ich vzťah nevydrží. „Tieto názory však ignorujú realitu, že šťastie a spokojnosť závisia od individuálnych hodnôt a spôsobu života, nie od rodičovstva,” uvádza Ivana Čergeťová.

Pohľad spoločnosti na bezdetné páry sa mení

Psychologička pripustila, že aj napriek stále pretrvávajúcim mýtom a predsudkom sa pohľad spoločnosti na domácnosti bez detí postupne mení, najmä v západných kultúrach, kde sa rozširuje akceptácia rozličných životných štýlov. Napriek tomu v niektorých tradičných prostrediach stále pretrváva tlak na rodičovstvo ako na „normu“.
Diskusie o ekologickej udržateľnosti a práve jednotlivcov rozhodovať o svojom tele však prispievajú k tomu, že voľba nemať deti je čoraz menej stigmatizovaná.
„Celkovo je možné usudzovať, že téma bezdetnosti je prijímaná tolerantnejšie a otvorenejšie, podobne ako deti narodené mimo manželstva, kde je verejná mienka oveľa liberálnejšia,” potvrdil postupnú zmenu v postoji k bezdetným párom aj sociológ a vedúci katedry sociológie na Trnavskej univerzite Peter Guráň.
Zároveň poukazuje na to, že bezdetnosť bola súčasťou spoločnosti aj v minulosti, čiže nejde o novú skutočnosť.Bezdetnosť bola vždy podľa jeho slov silne kultúrne a hodnotovo podmienená.

Koncept rodiny sa dynamicky mení

Koncept rodiny a hlavne konkrétne rodinné správanie sa podľa sociológa mení v posledných 30-tich rokoch, a to veľmi radikálne a dynamicky. Zvyšuje sa heterogenita foriem rodiny, čiže dvojdetná manželská rodina ako prevládajúci model 70. až 80. rokov je už minulosťou.
Peter Guráň poukazuje aj na to, že viac ako 40 % detí sa rodí nezosobášeným párom. Zároveň sa vek rodičov zvýšil takmer o 10 rokov a u žien sa blíži k 30. rokom, podobne sa zvyšuje aj sobášny vek.
Ľudia v priebehu života žijú v súčasnosti vo viacerých rodinných formách a narastá aj podiel alternatívnych foriem rodín, ako sú napríklad kombinované (pachwork), mingle či single rodiny. Plánovaná bezdetnosť je podľa sociológa však stále skôr ojedinelý fenomén.
Ako uviedol odborník, na Slovensku je minimálna odborná diskusia o rôznych formách rodinného života a jeho zmenách. „Už dve desaťročia nebol na Slovensku uskutočnený výskum populačnej klímy. To umožňuje rozširovanie populistických názorov na rodinu, idealizáciu tradičnej rodiny a časté spolitizovanie tejto témy,” uzavrel sociológ Peter Guráň.

Viac k témam: bezdetnosť, psychológovia, VzťahyZdroj: SITA.sk - Rozhodnutie nemať deti je čoraz častejšie vnímané ako voľba, nie ako odchýlka od normy, tvrdí psychologička © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.