Ribár pred Európskym súdom neuspel. Obmedzený kontakt s rodinou neporušil jeho práva

Sťažovateľ najprv neúspešne podal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, ktorý ju odmietol ako neprípustnú, keďže najprv mal využiť možnosti, ktoré ponúka dozorná činnosť prokurátora, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a ministerstvo spravodlivosti.

Súd sa zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely

ESĽP následne zamietol viaceré sťažnosti advokáta, vrátane podmienok v cele (svetlo, teplá voda, teplota, kvalita stravy), ako aj obmedzení telefonických kontaktov a návštev, pretože nevyčerpal dostupné vnútroštátne prostriedky nápravy.
„Súd sa zaoberal len námietkami týkajúcimi sa veľkosti cely, času povoleného na pobyt vonku a možností voľnočasových aktivít. Konštatoval, že veľkosť cely spĺňala minimálne medzinárodné štandardy a že väčšinu času bol sťažovateľ v cele sám na vlastnú žiadosť,“ uviedol rezort spravodlivosti. Navyše podľa ministerstva počas pohovorov so zástupcami príslušných orgánov nemal sťažovateľ žiadne sťažnosti.
„Súd uzavrel, že podmienky väzby nepredstavovali zlé zaobchádzanie podľa článku 3 dohovoru (právo na osobnú slobodu). Tiež nenašiel dôkazy o diskriminácii podľa článku 14 dohovoru, a túto sťažnosť označil za nepodloženú,“ dodalo ministerstvo.

Chýbal mu pohyb, spánok a tiež kontakt s rodinou

Advokát Martin Ribár uviedol v rozhovore pre agentúru SITA v októbri tohto roku, že vo väzbe strávil 565 dní, teda 18 a pol mesiaca. Počas pobytu vo väzbe mu podľa vlastných slov chýbal pohyb, spánok a tiež kontakt s rodinou.
„Tá cela naozaj má osem metrov štvorcových a keby sme odrátali ten nábytok a to vnútorné zariadenie, tak máte priestor na pohyb, povedzme, tri metre štvorcové. Môžete sa dostať z tej cely približne na hodinu denne na vychádzku,“ povedal advokát. Ako ďalej uviedol, vo väzenskom ústave v Banskej Bystrici predstavuje vychádzkový priestor štyri steny s otvoreným vrchom, ale aj tam je železná sieť.
„Prvé dni som bol brávaný (na vychádzku, pozn. SITA) ráno, to bolo takmer presne pred piatimi rokmi, čiže bol koniec októbra. Pršalo, bola tma, čiže ja som napríklad dlhé obdobie vôbec nevidel slnko,“ opísal Ribár.

Najhorší atribút kolúznej väzby

Ďalším problémom vo väzbe je podľa advokáta nedostatok spánku, pretože personál väznice je povinný tam umiestnené osoby kontrolovať, či sa napríklad nepokúsia o samovraždu.
„Takže v podstate každú pol hodinu až hodinu išiel niekto v noci okolo mojej cely, zažal svetlo a kontroloval, či som v poriadku. Tým pádom vy vlastne nespíte. Jeden z následkov tej väzby je tzv. spánková deprivácia. Ja som ani jeden jedinýkrát počas toho výkonu väzby nespal v kuse šesť hodín,“ zdôraznil Ribár.
Najhorším atribútom kolúznej väzby, v ktorej Ribár strávil 16 a pol mesiaca z celkového 18 a pol mesačného pobytu vo väzbe, je podľa neho nemožnosť skontaktovať sa so svojou rodinou.
„Môžete, samozrejme, písať listy rodine alebo známym. Ibaže aj tie idú cez tzv. kontrolu vyšetrovateľa,“ doplnil advokát.

Viac k témam: advokát, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Rozhodnutie, SúdyZdroj: SITA.sk - Ribár pred Európskym súdom neuspel. Obmedzený kontakt s rodinou neporušil jeho práva © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.