Progresívne Slovensko aj Smer strácajú voličov, zatiaľ čo menšie strany rastú. Akú úlohu v tom zohralo referendum?

Správy Publikované: 8.7.2026 Poslať

8.7.2026 (SITA.sk) - Demokratom referendum podľa analytika jednoznačne pomohlo.

Progresívci aj Smer-SD strácajú svojich voličov, menším stranám sa, naopak, darí rásť. Ukázal to najnovší prieskum volebných preferencií od agentúry NMS. Z prieskumu vyplýva, že ak by sa voľby do parlamentu konali v prvej polovici júla, vyhralo by opäť Progresívne Slovensko.
Progresívci by vo voľbách získali 18,8 percenta voličských hlasov. Od júnového prieskumu si ale pohoršili o 0,9 percentuálneho bodu. Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD so ziskom 15,4 percenta. Smer si pohoršil o jeden percentuálny bod. Agentúra robila aktuálny prieskum od 1. do 6. júla na vzorke 1 002 respondentov.

Stabilná Republika

Hnutie Republika je už stabilne na treťom mieste a obhájilo júnové výsledky. Republiku by volilo 12,8 percenta voličov. Do parlamentu by sa dostalo aj Hnutie Slovensko s 9,1 percenta hlasov voličov, strana Sloboda a Solidarita s ôsmimi percentami a tiež strana Hlas-SD, ktorú by volilo 7,7 percenta účastníkov prieskumu.
Hnutie Slovensko v porovnaní s júnom narástlo o 0,8 percentuálneho bodu a liberáli a Hlas o 0,6. Tesne by sa do parlamentu dostalo aj Kresťanskodemokratické hnutie s podporou 5,8 percenta, a tiež Demokrati, ktorým by odovzdalo svoj hlas 5,1 percenta oslovených.

Do parlamentu by sa dostalo osem politických strán

Pred bránami parlamentu by zostala Maďarská aliancia (4,2 %), hnutie Sme rodina (3,5 %), koaličná Slovenská národná strana (2,7 %) a tiež Právo na pravdu (2,3 %). Zvyšné politické subjekty neprekročili hranicu dvoch percent. Do parlamentu by sa tak spolu dostalo osem politických strán.
Najviac mandátov - 34, by získalo Progresívne Slovensko. Smer-SD by ich získal 28, hnutie Republika 23 a Hnutie Slovensko 17. Strana Sloboda a Solidarita by obsadila 15 kresiel, Hlas-SD 14, kresťanskí demokrati desať a Demokrati by ich získali deväť.

Vplyv referenda

Politický analytik NMS Mikuláš Hanes podotkol, že zber dát prebiehal tesne pred referendom a v čase jeho konania. Bližšie sa tak pozrel práve na jeho hlavných aktérov, a to na iniciátorov referenda – Demokratov a stranu Smer, proti ktorej bolo referendum namierené. Referendum podľa analytika predstavovalo pre Smer ďalší zdroj politického tlaku v období, keď už čelil intenzívnemu súboju o verejnú pozornosť.
"Referendové otázky sa bezprostredne dotýkali fungovania vlády, a témy, ktoré boli predmetom kampane, prirodzene smerovali pozornosť na Smer-SD ako dominantnú silu vládnej koalície. To samo o sebe vytváralo prostredie, v ktorom strana viac reagovala na cudziu agendu, než určovala vlastnú," uviedol Hanes.
Podotkol, že v rovnakom čase rástla aj mediálna a marketingová aktivita progresívcov, ktorí sa dlhodobo snažia upevniť svoju pozíciu alternatívy voči vláde Roberta Fica. Práve súhra týchto faktorov môže podľa analytika vysvetľovať ďalší pokles preferencií Smeru.
Tento pokles má však podľa Hanesa aj sekundárny politický efekt. "Časť voličov vládneho tábora nehľadá alternatívu v opozícii, ale v umiernenejšej a menej konfliktne vystupujúcej strane Hlas-SD. Preto nie je náhoda, že práve v období, keď Smer-SD stráca časť podpory, vidíme stabilizáciu Hlasu-SD nad hranicou piatich percent," vysvetlil analytik.

Demokratom referendum pomohlo

Demokratom referendum podľa jeho slov jednoznačne pomohlo. Schopnosť dostať referendum do centra politickej debaty stranu zviditeľnila, čo sa Demokratom doposiaľ nie tak celkom darilo. Analytik tvrdí, že sa Demokratom podarilo dostať späť do parlamentnej hry.
"Každá mobilizačná stratégia však má svoj prirodzený strop. Demokratom sa podarilo aktivizovať vlastných sympatizantov a osloviť časť nespokojných opozičných voličov, no nepodarilo sa im vytvoriť širšie celoopozičné vzopätie - vo futbalovej terminológii by sa dalo povedať, že stratili momentum. Referendum sa síce stalo dominantnou témou politickej diskusie, ale nestalo sa témou, ktorá by dokázala zjednotiť opozičný tábor do takej miery, aby výraznejšie zmenila rozloženie síl," skonštatoval Hanes, podľa ktorého sa tak dnes Demokrati nachádzajú v situácii, keď musia voličom ponúknuť niečo viac ako len spomienku na úspešné vyzbieranie podpisov. Ak sa tak chcú udržať nad hranicou zvoliteľnosti, musia podľa analytika vytvoriť nový politický naratív, agendu aj emóciu.

Demokracia nie je zadarmo

Hanes pripomenul, že po neúspešnom referende vládni predstavitelia opakovane zdôrazňovali, koľko štát minul na hlasovanie. Tento argument síce môže podľa analytika fungovať, no pri bližšom pohľade neobstojí.
"Demokracia totiž nie je zadarmo. Náklady na voľby, referendá či ďalšie nástroje priamej demokracie sú prirodzenou súčasťou fungovania demokratického systému. Ak by sme začali legitimitu demokratických procesov posudzovať výlučne podľa ich ceny, dostali by sme sa na veľmi nebezpečnú pôdu," upozornil analytik.
Zároveň pripomenul, že rovnaké argumenty o vysokých finančných nákladoch v minulosti neprekážali ani Smeru, ani Hlasu, keď strany podporovali a využívali nástroje priamej demokracie na presadzovanie vlastných politických cieľov. "Politická konzistentnosť by si preto vyžadovala uznať, že referendum je legitímnym nástrojom bez ohľadu na to, kto ho iniciuje a aký výsledok prinesie," uzavrel Hanes.