Výsledky prieskumu zverejnili v predvečer podpisu spoločného vyhlásenia o Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá má podporu vo všetkých členských štátoch.

Významný pokrok demokracie

Tri štvrtiny Európanov si myslia, že Konferencia o budúcnosti Európy predstavuje významný pokrok demokracie v EÚ. Podľa 51 % respondentov by sa do nej mali aktívne zapojiť ľudia zo všetkých oblastí života.
Mladí ľudia by v nej mali zohrávať významnú úlohu podľa 47 % respondentov, 42 % si myslí, že by tam mali byť aj národné vlády a 40 % by tam zase rado videlo akademikov, expertov, intelektuálov a vedcov.
Osobne by sa chcelo zapojiť 51 % opýtaných Európanov, pričom najviac záujmu prejavili Íri, Belgičania, Luxemburčania a Slovinci.
Viac ako polovica respondentov (55 %) považuje hlasovanie vo voľbách do EP za najúčinnejší spôsob ako dostať hlasy ľudí na úroveň Únie.

Vplyv mala aj koronakríza

Veľká časť opýtaných sa však vyjadrila za to, aby mali pri rozhodovaní o budúcnosti Európy väčšie slovo občania bloku. Len 6 % opýtaných nesúhlasí s tým, že by sa malo viac prihliadať na názory občanov EÚ.
Kríza spôsobená koronavírusom primala zamyslieť sa nad budúcnosťou EÚ šesť z desiatich Európanov.
Respondenti by prevažne chceli, aby sa Európa v budúcnosti vyvíjala smerom k porovnateľnej životnej úrovni (35 %) a silnejšej solidarite medzi členskými štátmi (30 %).
Ďalšími prioritami sú aj spoločná politika zdravotníctva (25 %) a porovnateľné normy vzdelávania (22 %).

Výhody a výzvy Únie

Prieskum sa pýtal aj na výhody a výzvy EÚ. Výhodami EÚ sú podľa respondentov predovšetkým dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu (32 %) a jej hospodárska, priemyselná a obchodná sila (30 %).
Spomenuté dodržiavanie považovali za najdôležitejšiu výhodu v 14 krajinách, obzvlášť vo Švédsku, kde za to hlasovalo 58 % respondentov.
Hospodárska, priemyselná a obchodná sila bola najdôležitejšia v deviatich krajinách, na čele s Fínskom, kde mala podporu 45 %, a Estónskom so 44 %.
Štyridsaťpäť percent Európanov považuje za najvážnejšiu výzvu pre budúcnosť EÚ zmenu klímy, 38 % respondentov spomenulo terorizmus, 37 % zdravotné riziká a 27 % nútenú migráciu a presídľovanie.
Osobitný Eurobarometer o budúcnosti Európy sa uskutočnil od 22. októbra do 20. novembra 2020 v 27 členských štátoch EÚ prostredníctvom osobných a online rozhovorov. Celkovo sa v rámci neho odohralo 27 034 rozhovorov.

Viac k témam: eurobarometer, Konferencia o budúcnosti Európy, prieskum
Zdroj: Webnoviny.sk - Pri rozhodovaní o budúcnosti Únie by mal podľa väčšiny Európanov viac zavážiť hlas občanov © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.