Okamžite rozlíšiť, že ide o falošnú správu, dokázala viac ako polovica z nich. Takmer polovici respondentov tieto informácie spôsobili znepokojenie a viac ako 20 percent začalo pochybovať o správnosti krokov, ktoré v boji proti koronavírusu podnikla vláda alebo kompetentné orgány.
Agentúru SITA o prieskume informoval Peter Krajčovič z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM.
Prieskum sa zameral na zdroje informácií o koronavíruse a mieru ich dôveryhodnosti, ako aj na to, či si získané informácie overujeme a či sme sa v tejto súvislosti stretli s hoaxami.
Z výsledkov vyplynulo, že respondenti najčastejšie získavali informácie sledovaním sociálnych sietí, nasledovalo sledovanie televízie a spravodajských portálov.

Ľudia dôverujú oficiálnym zdrojom

Výsledky prieskumu taktiež ukázali, že ľudia najviac dôverujú informáciám z oficiálnych zdrojov. Naopak, informáciám zo sociálnych sietí, ktoré sledujú najčastejšie, dôverujú najmenej.
V súvislosti s koronavírusom respondenti najviac sledovali televízne spravodajstvo a mimoriadne relácie. Pomerne vysoké zastúpenie mali aj záznamy tlačových besied.
Spravodajské relácie dominovali aj v rámci rozhlasového vysielania. Okrem nich respondenti počúvali aj diskusné alebo špecializované relácie.
Medzi internetovými zdrojmi dominovali predovšetkým spravodajské portály, oficiálne stránky Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR a Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Medzi hoaxmi aj ibuprofén

Viac ako 40 percent respondentov uviedlo, že si získané informácie overuje minimálne z jedného ďalšieho zdroja. Ďalších 15 percent respondentov uviedlo, že si informácie overuje na internetových stránkach MZ resp. ÚVZ SR.
Takmer 13 percent respondentov si informácie neoveruje, približne 16 percent si overuje len informácie získané prostredníctvom sociálnych sietí a 12,5 percenta si overuje len informácie získané z bulvárnych médií.
Pri koronavíruse sa viac ako 80 percent respondentov stretlo s hoaxami. Najčastejšie išlo o informácie spojené s užívaním ibuprofénu, pôvodom vírusu, uzatváraním hlavného mesta SR, či návratom delfínov do Benátok. Rozlíšiť, že ide o hoax dokázala okamžite viac ako polovica respondentov.
Približne 10 percent sa o tom, že išlo o hoax, dozvedelo až z médií. Pre 38 percent respondentov bol obsah takýchto správ podozrivý, nedokázali však rozlíšiť, že išlo o hoax.

Overovanie faktov aj zdroja

„Overovanie faktov, autorov správ, ale aj samotného zdroja, odkiaľ sa informácie šíria, je pri identifikácii falošných správ veľmi dôležité. A to najmä v prípade, ak ide o informácie, ktorým nemusíme rozumieť. Práve nedostatok informácií, ale často aj pocit neistoty, strachu alebo neschopnosť orientovať sa v množstve správ, môžu napomôcť k tomu, že napokon hoaxom uveríme a nemusia sa nám pritom zdať ničím podozrivé,“ povedala Ľudmila Čábyová, dekanka Fakulty masmediálnej komunikácie UCM v Trnave.
Prieskum na vzorke 429 respondentov uskutočnila Fakulta masmediálnej komunikácie v období od 29. marca do 20. apríla 2020 prostredníctvom elektronického dopytovania.

Viac k témam: dezinformácie, falošné správy, hoax, Koronavírus
Zdroj: Webnoviny.sk - Pri koronavíruse sa väčšina opýtaných stretla s hoaxami, najviac sledovali sociálne siete © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.