Premiér Matovič už nie je opozičný politik a mal by to pochopiť, hodnotí politológ 100 dní jeho vlády

Pandémiu zvládli zo zdravotného hľadiska výborne

Označil za vhodné, aby predseda vlády čo najskôr akceptoval zmenu svojej pozície a z opozičného politika sa aj v komunikačnej sfére prispôsobil úlohám vyplývajúcim z premiérskej pozície.
„S dôsledkami krízy spôsobenej šírením ochorenia Covid-19, najmä v oblasti ochrany zdravia a zabránenia šíreniu pandémie, zvládla táto vláda, v porovnaní s európskymi aj inými štátmi, výborne. Počet nakazených a najmä počet úmrtí spôsobených týmto vírusom dostal Slovensko na popredné priečky v pozitívnom zmysle slova,“ zhodnotil Eštok.
Doplnil však, že je otázne, či boli opatrenia vlády na elimináciu ekonomických dopadov koronakrízy dostatočné a či boli prijaté skoro. To sa podľa neho ukáže o niečo neskôr.
„Na iné druhy agendy nemala vláda priveľa priestoru. To sa však musí v najbližšom období zmeniť. Exekutíva by mala zamerať svoju pozornosť aj na ďalšie aspekty života slovenskej spoločnosti. Malo by však ísť o skutočné témy, ktoré pred Slovenskom stoja a nie len zástupné témy, ktoré rozprúdia diskusiu, majú síce tendenciu spoločnosť rozdeľovať, ale ich reálny dopad na život občanov je minimálny,“ vyzýva politológ.

Kritika dvoch ministerstiev

Za pozitívne označil fungovanie ministerstva zahraničných vecí, a to najmä pri návrate slovenských občanov na Slovensko v čase pandémie.
Pri ochrane štátu, jeho hraníc a samotných občanov ukázali podľa jeho slov schopnosť zvládať krízovú situáciu aj predstavitelia ministerstiev vnútra a obrany.
Vyzdvihol taktiež prístup ministra zdravotníctva, najmä v procese prípravy zdravotníckych zariadení na prípadné navyšovanie počtu nakazených.
„Svojej vlastnej agendy, mimo otázok spojených s pandémiou, sa najlepšie zhostili ministri životného prostredia, pôdohospodárstva a ministerka spravodlivosti, ktorí od nástupu do funkcie ukázali odvahu otvoriť aj otázky, ktoré boli desiatky rokov obchádzané,“ ozrejmil Eštok.
Vo svojej práci podľa neho zaostávali najmä predstavitelia rezortov, „ktoré mali prichádzať s nástrojmi na zmierňovanie ekonomických a sociálnych dopadov tejto krízy“.

Konflikt Matovič - Sulík

V úvodných dňoch fungovania vládnej koalície dochádzalo k častej výmene názorov medzi predsedom vlády Igorom Matovičom (OĽaNO) a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS), v dôsledku čoho sa objavovali špekulácie, či dokáže koalícia vydržať celé funkčné obdobie. Podľa politológa to zatiaľ vyzerá tak, že sa predstavitelia vlády a koaličné strany v tejto, pre nich novej situácii, stále hľadajú.
„Aktuálne sa však zdá, že sa dokázali poučiť z negatívnych dôsledkov, ktoré prináša medializácia odlišných postojov predstaviteľov vládnych strán a posielanie si odkazov cez médiá,“ myslí si Eštok. Či im tento prístup vydrží aj do budúcna, je však podľa neho otázne.
„Ak chcú vládnuť celé volebné obdobie, budú musieť svoju nesúhlasnú vzájomnú komunikáciu udržať mimo verejného priestoru. Škrípajúcich vzťahov v koalícii je viacero, okrem najznámejšieho sporu Matoviča so Sulíkom, je to napríklad aj problematický vzťah koaličných strán Sme rodina a Za ľudí, ale aj ďalšie vzájomné animozity medzi konkrétnymi vládnymi poslancami,“ vysvetlil.

Diskusie na sociálnych sieťach

Politológ označil za vhodné, aby predseda vlády čo najskôr akceptoval zmenu svojej pozície a z opozičného politika sa aj v komunikačnej sfére prispôsobil úlohám vyplývajúcim z premiérskej pozície. Negatívnym aspektom podľa neho stále ostáva aj občasný presun vzájomnej diskusie medzi koaličnými partnermi do priestoru sociálnych sietí.
„Vláda a koaličné strany si musia, okrem riešenia dôsledkov pandémie, vytýčiť niekoľko veľkých nosných úloh, na ktorých sa vedia zhodnúť a na riešenie ktorých dostali od občanov mandát a tie začať čo najskôr riešiť,“ odporučil Eštok. Spomenul predovšetkým otázky korupcie, problematiku neutešeného stavu zdravotníctva a školstva, či sociálne postavenie vybraných skupín obyvateľstva.
„A jednoznačne tieto témy komunikovať po tom, čo prebehne vnútrokoaličná diskusia, aby sa tak zabránilo vzniku konfliktov medzi predstaviteľmi vládnych strán. Vyhnúť by sa mali otázkam, ktoré spoločnosť a aj samotné vládne strany rozdeľujú. Ide väčšinou o morálno-etické otázky. Obísť by v čo najväčšej miere mali aj rôzne mikrotémy, ktoré sú skôr nástrojom pre tvorbu opozičnej, ako vládnej politiky,“ myslí si politológ.

Spoločný prístup pri kauzách

V neposlednom rade to musí byť podľa jeho slov aj snaha o jednoznačný „celokoaličný“ prístup k rôznym osobným prešľapom predstaviteľov koalície a ich nominantov.
„Práve tieto, navonok menej dôležité otázky, totiž následne roztáčajú špirálu vzájomných konfliktov. Že na takýto striktný prístup nie je táto vláda, rovnako ako tá predtým, pripravená, ukázala aktuálna kauza plagiátorstva Borisa Kollára,“ uzavrel Eštok.
Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) sa ujala moci 21. marca, kedy ju do funkcie vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová. Po niekoľkodňových rokovaniach ju napokon vytvorili hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) a Sme rodina a strany Sloboda a Solidarita (SaS) a Za ľudí. Sto dní, odkedy je vláda pri noci, uplynie v nedeľu 28. júna.

Viac k témam: Matovičova vláda (OĽaNO-Sme rodina-SaS-Za ľudí)
Zdroj: Webnoviny.sk - Premiér Matovič už nie je opozičný politik a mal by to pochopiť, hodnotí politológ 100 dní jeho vlády © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.