Pred polstoročím odhalili vo Vysokých Tatrách dinosaurie stopy, jednu kópiu majú v Múzeu TANAP-u

Počas leta sa v Tatrách hovorilo aj o viac ako sedem metrov dlhom „odtlačku" veľryby pod nedávno objaveným Nižným Streleckým vodopádom. Upozornil naň inštruktor horolezectva Martin Murár, ktorý však zdôraznil, že nejde o fosíliu, iba horninu v tvare, ktorý samotnú veľrybu len pripomína.

Našlo sa asi dvadsať stôp

Ako pre agentúru SITA vysvetlil vedecký pracovník Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Šimo, prvý si v roku 1975 stopy všimol spomínaný Milan Sýkora (1946-2023). Stopy dinosaurov v Tatrách sa však podľa jeho slov našli zatiaľ iba v jednom litologickom celku, v Tichej doline v Červenom úplaze a v poľských „Czerwonych Żlebkoch“, ide o približne dvadsať stôp. Nález opísali objavitelia o rok neskôr, v roku 1976.
„V roku 2011 poľský paleontológ Grzegorz Niedźwiedzki stopy preurčil a každú z nich označil iným názvom,“ uviedla pre SITA Martina Petránová z komunikačného oddelenia Správy TANAP-u. Podľa tejto štúdie, ako pripomína Šimo, patrili stopy dravým plazopanvým dinosaurom, veľkým bylinožravým plazopanvým dinosaurom, ale aj bylinožravým vtákopanvým dinosaurom.
„Pôvodne boli stopy opísané pod ichnodruhovým názvom Coelurosaurichnus tatricus. Niedzwiedzki určil až sedem morfologicky rozlíšiteľných stôp. Neskôr odborníci označili väčšiu stopu rodovým názvom Kayentapus. Pravdepodobne ju zanechal dinosaurus podobný rodu Dilophosaurus. Strednú stopu, pomenovanú Anchisauripus, zanechal pravdepodobne živočích veľmi podobný dinosaurovi rodu Liliensternus, avšak menšieho vzrastu. Najmenšiu stopu, nazvanú Anomoepus, zanechal menší vtákopanvý dinosaurus,“ konkretizoval Šimo odkazujúc na štúdiu poľského paleontológa.
V samotnom Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici je vystavená kópia výliatku stopy pomenovanej Anchisauripus. Dinosaurus podľa Petránovej dosahoval dĺžku asi štyri metre. „Súčasťou expozície je tiež aspoň miniatúrna podoba dinosaura, aby návštevníci mali predstavu o tom, ako asi vyzeral,“ doplnila.

Tatry sú zmesou rôznych hornín

Pre návštevníkov múzea tam pripravili aj leták približujúci rôzne podoby stôp, ktoré zanechali dinosaury v Tatrách. „Vďaka nákresom si tak návštevníci dokážu lepšie predstaviť, ako vznikli odtlačky stôp týchto tvorov pred miliónmi rokov," vysvetlila Petránová. Originál stopy spolu s modelom spomínaného dinosaura by mal byť podľa jej slov vystavený v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave.
Vysoké Tatry v súčasnej forme vznikali podľa Šima najmä v období 15 až 20 miliónov rokov dozadu. Vtedy sa podľa jeho slov začali Tatry vynárať nad more. „V starších treťohorách tu bolo paleogénne more, ktorého sedimenty nasadajú na staršie Tatranské horniny. Čiže tieto paleogénne morské pieskovce a ílovce nasadajú napríklad na prvohorné granitoidy, ale aj druhohorné sedimentárne horniny, ako sú vápence, ílovce, či pieskovce. Samotné Tatry sú teda zmesou rôznorodých hornín, ktoré vznikali už v prvohorách, druhohorách a treťohorách, ešte pred tým, ako samotné pohorie Tatier vzniklo,“ opísal.
Zdôraznil tiež, že v prípade dinosaurov hovoríme o suchozemských živočíchoch viazaných na kontinentálne prostredia. „V období vrchného triasu dochádza k nástupu mora na vynorenú pevninu a ďalšie sedimenty, ktoré sú súčasťou Tatier, sú už väčšinou morského pôvodu. Je možné, že v morských druhohorných sedimentoch môžu byť ešte objavené fosílie dinosaurov, ktoré sa dostali po smrti zvierat do mora,“ ozrejmil.

Podobnosť čisto náhodná

Všetky dinosaurie stopy z Tatier sa však zachovali iba ako prirodzené výliatky pôvodných stôp. „Ak by sa dinosaury v Tatrách našli, tak najpravdepodobnejšie v sedimentárnych druhohorných horninách plytkého mora, ktoré boli situované v blízkosti súše,“ poznamenal vedecký pracovník SAV.
Čo sa týka veľrýb, prvé sa objavili v starších treťohorách. „Ak sa v Tatrách vyskytujú morské eocénne sedimenty, teoreticky by sme mohli očakávať nálezy veľrýb. Ale aj tak je to veľmi nepravdepodobné. Takéto nálezy prvých pravekých veľrýb sú celosvetovo veľmi zriedkavé,“ skonštatoval Šimo. Poukázal pri tom na nálezy veľrýb zo Slovenska, konkrétne zo Sandbergu pri Devínskej Novej Vsi a z Rohožníka neďaleko Malaciek.
Aj horolezecký inštruktor Murár si je vedomý, že v prípade vyššie spomínanej veľryby pod vodopádom ide len čisto o podobnosť, označil ju však za jednu z mnohých zaujímavostí v Tatrách. „Veľmi pripomína odtlačok vráskavca ozrutného, ktorý má v tejto veľkosti mláďatá. My sme si to, len tak, medzi nami horolezcami, označili za fosíliu. Samozrejme, v skutočnosti to ale fosília nie je,“ uzavrel pre SITA.

https://cdnv.sita.sk/sites/34/2017/05/tatry_murar_velryba.mp4

Viac k témam: Dinosaury, Paleontológia, Tatry, VeľrybaZdroj: SITA.sk - Pred polstoročím odhalili vo Vysokých Tatrách dinosaurie stopy, jednu kópiu majú v Múzeu TANAP-u © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.