PARADAJKOVÝ BEDEKER – 5 vecí o paradajkách, ktoré vám potravinový reťazec nepovie

BRATISLAVA 31. júla 2017 (WBN/PR) - Cena, odroda alebo krajina pôvodu? Čo rozhoduje o tom, ktoré paradajky skončia vo vašom nákupnom košíku? Ak si čičíkate svedomie, že kupujete iba tie európske, môžete byť sklamaní. „Polia sú neraz kontaminované rokmi chemickými postrekmi“ prezrádza Anna Kováčová zo združenia slovenských farmárov Ovozela. Prezrádza, na čo by ste si mali posvietiť, ak chcete, aby bola paradajka pre vaše zdravie skutočným prínosom.
Dnes večer máte v pláne perfektnú nenáročnú zdravú večeru. Vbehnete do potravín a  do košíka nahádžete samé „zdravé zeleninové zázraky“. Paradajky tiež. Pokiaľ je cena kritérium číslo jedna, ktorá rozhodne, nechtiac si zatočíte paradajkovú ruletu.
Ak vaša ruka vyžrebuje z regálu krásky zo Španielska prípadne z Maroka, večeru vám obohatí menej vitamínov s trochou chémie.
„Na našich farmách oberáme paradajky ručne až keď sú úplne dozreté. Do niekoľkých hodín od zberu si ich kúpite na pultoch reťazcov. Sadíme ich do kokosového substrátu, ktorý má výborné vlastnosti a nevznikajú v ňom plesne,“ vysvetľuje Anna Kováčová zo združenia výrobcov Ovozela, ktoré sa rozhodlo zmeniť slovenský paradajkový trh.
Drobných slovenských farmárov združených v spoločnom družstve spája inovatívny a ekologický prístup k pestovaniu paradajok. Ich prístup oceňuje a podporuje aj   Európska únia. Paradajkoví inovátori chcú vzbudiť povedomie o dôležitosti výberu. „Nie je jedno, akú paradajku si kladiete na tanier. Mnohé vám okrem pesticídov a chémie nič extra nedajú,“ prezrádza mladá nadšenkyňa slovenskej zeleniny a ovocia. Radí, čo všetko musíte vedieť, aby paradajky, ktoré zjete, boli pre vaše telo skutočne prospešné.

1. POZOR NA KRAJINU PÔVODU

Maroko, Španielsko, Taliansko, Holandsko, Belgicko, Poľsko, Slovensko. To sú najčastejší výrobcovia paradajok, ktorí si konkurujú na pultoch našich potravinových reťazcov. Mnohí veľkí zahraniční pestovatelia podľa A. Kováčovej tridsať až štyridsať rokov využívajú rovnaké polia. „Pôda na nich je často vyčerpaná a kontaminovaná. V skleníkoch dokážete zabezpečiť čisté prostredie, a preto sa eliminujú ochorenia paradajok,“ dodáva.
Najväčším problémom dovážaných paradajok je však skorý zber. „Zelené kusy s nevýraznou chuťou dozrievajú v uzavretých dodávkach a skladoch. Prejde najmenej týždeň, kým sa dovezú. Za ten čas k nim  neprenikne jediný slnečný lúč. Preto majú menej antioxidantov. Tie sa do paradajok dostávajú v poslednej fáze dozrievania, keď získavajú červenú farbu.“

2. ANI SLOVENSKÉ NIE SÚ VŠETKY ROVNAKÉ

Naše telo príma najlepšie potraviny z lokálneho územia. Tie, ktoré jedli naši predkovia, dopestovali si ich na svojich poliach a svojich záhradách. „Vďaka tomu bola zelenina vždy čerstvá, nádherne voňala a skvele chutila. Pravé domáce paradajky sú také sladučké, že naši starí rodičia nemávali ani toľko chuti na sladké. Na našich farmách v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch venujeme veľké množstvo času výberu odrôd. Na každej farme máme iný druh paradajok od malých sladučkých cherry až po veľké klasické paradajky.  Tie skoro ráno ručne oberáme a poobede si ich už môžete kúpiť v obchode. Aj preto sú neporovnateľné s tými z dovozu,“ prezrádza Anna Kováčová.

3. NIE JE SKLENNÍK AKO SKLENNÍK

Podľa farmárov z Ovozela je len v skleníku možné zabezpečiť paradajkám čisté prostredie. „Nie je však jedno, v akých skleníkoch sa paradajky pestujú,“ vystríha A. Kováčová.
Upozorňuje na zahraničné, ktoré sú staršie a nie dostatočne vybavené. „Skleníky na našich farmách sú vybavené difúznymi sklami. Slnečné lúče sa cez ne rozptyľujú a dopadajú ku každej rastlinke. Skleníky ovládame softvérom, ktorý reguluje teplotu, vlhkosť vzduchu a jeho cirkuláciu. Na základe predpovede počasia otvára a zatvára okná. Ak je slnko prisilné, sadenice prekrýva tienidlom.“ Farmári zavlažujú paradajky vodou s dokonalým pH. Vzniká kombináciou dažďovej vody, ktorú zachýtajú v zberných nádobách, a vody zo studne. „Vykurovanie skleníka pracuje na rovnakom princípe ako skleníky na Islande - využívame iba obnoviteľné zdroje energie.“

4. CHROBÁKY AKO BIOOCHRANA

Farmy slovenského združenia farmárov Ovozela používajú  na ochranu proti škodcom bioochranu. „Využívame bio-ochranu -  chrobáčikov, pavúčikov a ich larvy, ktoré sa živia priamo škodcami. Opeľovanie v skleníkoch majú na starosť čmeliaci. V jednom skleníku ich pracuje až 15 000.“

5. FARMY S CERTIFIKÁTOM KVALITY

Slovenské farmy sa môžu popýšiť certifikátom Global G.A.P. Získajú ho iba farmári, ktorí pestujú ovocie a zeleninu podľa prísnych medzinárodne uznávaných predpisov pre dobré praktiky v poľnohospodárstve. Certifikát zaručuje minimálny dopad poľnohospodárstva na životné prostredie (pôdu a vodu) a efektívne využívanie prírodných zdrojov. Zárukou certifikátu je však tiež ochrana pracovníkov, zvierat a vodného života.

Do plôšky

Ovozela je združenie slovenských farmárov, ktorí majú farmy v Brutoch, Kameničanoch, Veľkých Zlievcoch, Handlovej a Novákoch s cieľom vypestovať kvalitné prvotriedne ovocie a zeleninu s dôrazom na lokálnosť a s použitím kvalitných sadeníc. V súčasnosti produkujeme viacero druhov, od malých cherry rajčín až po veľké klasické paradajky.
Kampaň financovaná s finančnou pomocou Európskej únie.
Viac k témam: Ovozela, paradajkyZdroj: Webnoviny.sk - PARADAJKOVÝ BEDEKER – 5 vecí o paradajkách, ktoré vám potravinový reťazec nepovie © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.