Pápež František bol prvým Latinskoameričanom na Petrovom stolci. V knihe priznal, že bol zlomyseľné dieťa

Už 13. marec 2013, keď po odstúpení Benedikta XVI. konkláve zvolilo argentínskeho kardinála Jorgeho Maria Bergoglia, ako znie občianske meno pápeža Františka, vzbudil pozornosť podobnú tej, akú si kedysi vyslúžil Poliak Karol Wojtyla alebo Ján Pavol II.
Pápež František sa stal nielen prvým Latinskoameričanom na Petrovom stolci, ale po takmer 1300 rokoch aj prvou „neeurópskou“ hlavou katolíckej cirkvi. František zaznamenal okrem mnohých ďalších aj ešte jedno prvenstvo. Bol prvým členom Jezuitského rádu zvoleného za pápeža.

Vodcovské schopnosti

Pápež František sa narodil ako Jorge Mario Bergoglio 17. decembra 1936 v argentínskom Buenos Aires. Pochádzal z rodiny s piatimi deťmi, pričom jeho otec pracoval ako železničiar. V roku 1958 vstúpil do Jezuitského rádu, neskôr vyštudoval filozofiu a pôsobil ako profesor literatúry a psychológie. Kňazom sa stal v roku 1969.
Jeho vodcovské schopnosti v 70. rokoch ocenili natoľko, že ho vymenovali za provinciála argentínskych Jezuitov. Neskôr pôsobil aj ako rektor kňazského seminára a štúdiá absolvoval aj v Nemecku. Za arcibiskupa ho vymenovali v roku 1998 a o tri roky neskôr mu vtedajší pápež Ján Pavol II. udelil titul kardinál. Väčšinu života prežil v Argetníne.

Vyznačoval sa svojou skromnosťou

Bergoglio bol favoritom na pápeža už v roku 2005, keď po smrti Jána Pavla II. zvolili za hlavu katolíckej cirkvi vtedajšieho nemeckého kardinála Josepha Ratzingera, neskoršieho pápeža Benedikta XVI. Argentínčan vtedy v jednom z kôl získal druhý najvyšší počet hlasov a takmer zasadol na Petrov stolec.
Pápež František sa vyznačoval svojou skromnosťou, čo prirodzene vyplynulo z jeho pôsobenia v Jezuitskom ráde. Už ako kardinál odmietal luxus a do práce jazdil zásadne mestskou hromadnou dopravou. Bol tiež častým návštevníkom chudobných slumov v okolí argentínskej metropoly Buenos Aires.
František bol prívrženec moderného prúdu v katolíckej cirkvi, ktorá má v Latinskej Amerike ešte konzervatívnejšiu povesť ako v Európe. Podľa svojho osobného životopisca Sergia Rubina často kritizoval svojich kolegov z cirkvi za to, že nenasledujú príklad Ježiša Krista.

Spomienky pápeža Františka

Pápež František odišiel na večnosť na Veľkonočný pondelok, počas vrcholiaceho najväčšieho kresťanského sviatku. V ostatných rokoch ho trápili opakujúce sa zdravotné problémy, od bolesti kolena a bedra až po rôzne bronchitídy, pričom od roku 2022 bol odkázaný na invalidný vozík. Tento rok už takmer dvakrát zomrel, keď trpel zápalom pľúc. Strávil 38 dní v nemocnici, odkiaľ ho prepustili pred necelým mesiacom - 23. marca.
Františkova smrť prišla len deň po tom, čo potešil davy veriacich vo Vatikáne svojím vystúpením na balkóne Baziliky svätého Petra, aj keď sa v tom čase naďalej zotavoval po ťažkej chorobe. Akoby tušil svoj koniec a počas nedávnych mesiacov zintenzívnil práce na svojej autobiografii. Tej sa svet dočkal v polovici januára tohto roka, tri mesiace pred pápežovou smrťou.
František vo svojej autobiografii priznal, že v mladosti nebol žiadne neviniatko. V knihe sa pristavil pri svojom detstve, imigrácii i o tom, ako mu chutila pizza. Prezradil na seba tiež to, že keď bol mladý, veľakrát býval „zlomyseľný“. „Spomínam si na svoje hriechy a hanbím sa... Som hriešnik ako každý iný,“ uviedol, pričom sám seba označil za „zlomyseľné dieťa“.
Pápež, ktorý opakovane vyzýval na súcit a starostlivosť o migrantov túžiacich dostať sa do Európy, v knihe hovoril aj o emigrácii svojich vlastných talianskych starých rodičov do Argentíny v roku 1929.
Jeho babička, ktorá mala na plavbu iba lístky na loď tretej triedy, musela skryť svoj majetok do podšívky bundy. „Nie je na tom nič nové. Tento príbeh včerajška je rovnaký ako tie dnešné,“ napísal František. Spomínal tiež svoje prekvapenie z toho, že ho v roku 2013 zvolili do čela katolíckej cirkvi. „Nikdy som si nepredstavoval, že by sa ma konkláve mohlo priamo týkať, a v žiadnom prípade som neuvažoval o pozícii pápeža.“
František tiež prezradil, že od roku 1990 nepozeral televíziu. Nesleduje ani zápasy svojho obľúbeného futbalového klubu San Lorenzo, iba švajčiarska garda mu pravidelne nosila výsledky zápasov. A čo mu chýbalo zo života bežného smrteľníka? „Chodenie na pizzu. Ako kardinál som sa rád prechádzal ulicami a chodil metrom. Vždy som to rád robil,“ skonštatoval pápež František vo svojej autobiografii.

Viac k témam: Úmrtie pápeža FrantiškaZdroj: SITA.sk - Pápež František bol prvým Latinskoameričanom na Petrovom stolci. V knihe priznal, že bol zlomyseľné dieťa © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.