Od montáže k inováciám. Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu je tvrdým odkazom pre Slovensko

Trojica vedcov bola ocenená za vysvetlenie rastu poháňaného inováciami. Ako uvádzajú analytici Národnej banky Slovenska Michal Marenčák a Vladimír Novák, ekonomický historik Joel Mokyr upozorňuje, že inovácie sa môžu presadiť len v spoločnosti s kultúrou rastu, ktorá je otvorená zmene. Technologický, praktický pokrok často naráža na odpor zabehnutých záujmov, a preto je kľúčové, aby spoločnosť dokázala tieto konflikty zvládnuť a vytvárať priestor pre nové nápady.

Rast nevzniká náhodou

Philippe Aghion a Peter Howitt nadviazali na myšlienku kreatívnej deštrukcie, ktorú už v roku 1942 predstavil ekonóm Joseph Schumpeter. Ich výskum ukazuje, že rast nevzniká náhodou, ale z neustáleho nahrádzania starého novým, z odvahy inovovať, riskovať a meniť zaužívané postupy. Tento princíp je podľa analytikov NBS presne tým, čo Slovensko dnes potrebuje.
Ekonomika, ktorá ešte pred pár rokmi patrila medzi najrýchlejšie rastúce v Európe, dnes spomaľuje. Model založený na lacnej a dostupnej pracovnej sile sa vyčerpal a krajina sa ocitla na rázcestí. „Slovensko už dávno nie je tým povestným ekonomickým tigrom. Potrebujeme nový rastový motor založený na produktivite, znalostiach a technológiách,“ pripomínajú Marenčák a Novák.
Najnovšia jesenná prognóza NBS ukazuje, že hospodársky rast sa v tomto aj budúcom roku spomalí pod jedno percento, najmä v dôsledku fiškálnej konsolidácie. To odhaľuje krehkosť slovenského modelu rastu a naliehavosť potreby transformácie.
Podľa prieskumu Európskej investičnej banky patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré investujú najmä do rozširovania výrobných kapacít, no len priemerne do modernizácie a podpriemerne do vývoja nových produktov. Firmy tak zlepšujú to, čo už existuje, namiesto toho, aby vytvárali nové riešenia.

Vyššia pridaná hodnota

Národná banka Slovenska vo svojich pravidelných Štrukturálnych výzvach dlhodobo upozorňuje, že bez inovácií nebude možné zvýšiť produktivitu ani životnú úroveň obyvateľov. Regionálne rozdiely sa prehlbujú, ekonomická mobilita klesá a spoločnosť starne. „Bez podpory výskumu, školstva a bez zlepšenia fungovania inštitúcií sa posun k znalostnej ekonomike neudeje,“ varujú analytici.
Riešením je podľa nich práve podpora inovácií v súkromnom aj verejnom sektore, prilákanie a udržanie talentovaných ľudí a zjednodušenie podnikateľského prostredia. Slovensko musí vytvárať podmienky pre odvetvia s vyššou pridanou hodnotou, ktoré nahradia odchádzajúce nízkonákladové prevádzky.
Tento odkaz nadväzuje aj na minuloročných laureátov Nobelovej ceny, Darona Acemoglua, Jamesa Robinsona a Simona Johnsona, ktorí ukázali, že bez kvalitných inštitúcií sa inovačný potenciál nepremení na skutočný rast.
„Udržateľný rast nevznikne zakonzervovaním status quo,“ pripomínajú Marenčák a Novák. Ak sa Slovensko dokáže posunúť od rozširovania starých kapacít k tvorbe nových nápadov, môže zmeniť svoju ekonomickú trajektóriu. Od montážnej k tvorivej ekonomike. Práve v tom spočíva duch kreatívnej deštrukcie, ktorý Nobelova cena za ekonómiu v roku 2025 symbolicky pripomína: len odvaha meniť sa je základom trvalej prosperity.

Viac k témam: Ekonomický rast, Nobelova cena za ekonómiuZdroj: SITA.sk - Od montáže k inováciám. Tohtoročná Nobelova cena za ekonómiu je tvrdým odkazom pre Slovensko © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.