Obchodovanie s ľuďmi je súčasťou organizovaného zločinu, peniaze z neho často idú do obchodu s drogami

Zástupkyne mimovládneho sektora a médií v tejto súvislosti predstavili aj analýzu, v ktorej rozobrali prelomový rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), podľa ktorého SR zlyhala v prípade obchodovania s ľuďmi a nedostatočne ho prešetrila. Na analýze spolupracovali v rámci medzinárodnej organizácie Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP) a zistenia publikovali na portáli investigace.cz.

Zákaz otroctva a nútenej práce

Spomínaný rozsudok sa týkal prípadu mladej ženy z východu Slovenska. Tá sa v roku 2010 stala obeťou sexuálneho vykorisťovania vo Veľkej Británii, pričom súd vo svojom rozsudku z októbra 2024 konštatoval, že Slovensko porušilo čl. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Tento článok hovorí o zákaze otroctva a nútenej práce. Holcová upozornila, že obchodovanie s ľuďmi je často súčasťou väčšieho organizovaného zločinu.
„Peniaze zarobené na obchodovaní s ľuďmi často idú do ďalšieho biznisu, či už je to obchod s drogami, výpalné, alebo nákup nelegálnych zbraní. Nedá sa to oddeliť. Tento prípad bol šokujúci aj v tom, že sa to dialo na Slovensku,“ povedala Holcová.

Séria zlyhaní

Ak ide o prípad Slovenky, tá po návrate na Slovensko čelila sérii zlyhaní. Vyšetrovanie preklasifikovali z obchodovania s ľuďmi na prečin kupliarstva. Podľa ESĽP slovenské orgány nesledovali zrejmú líniu vyšetrovania. Páchateľa odsúdili len na jeden rok väzenia s podmienečným odkladom na 16 mesiacov.
Žena navyše bola po niekoľkých mesiacoch vyradená z Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi Ministerstva vnútra SR. Malangone vysvetlila, že akékoľvek rozhodnutie o zaradení alebo vyradení musí byť doručené všetkých účastníkom konania, musí existovať možnosť podať proti nemu opravný prostriedok a musí byť tiež preskúmané nezávislým súdom. „Ide o záväzný právny názor NS SR v prípade konštatovaný už v roku 2016 v inom prípade (10SŽa/4/2016),“ dodala právnička.

Právna kvalifikácia

Malangone súčasne poukázala aj na rozdiel v právnej kvalifikácii. Oprela sa o medzinárodné dohovory, ktoré obchodovanie s ľuďmi špecifikujú ako skutok, ktorý sa skladá z troch častí. Ide o skutky spadajúce pod nábor/zlákanie, ktoré sa realizujú nezákonnými prostriedkami na dosiahnutie súhlasu - typicky podvodom cez zneužitie zraniteľnej pozície, za účelom vykorisťovania, a teda zisku.
„Každú z týchto častí musíme dôkazne ustáliť a preukázať, aby mohlo ísť o obchodovanie s ľuďmi,“ dodala právnička. Ako ďalej spresnila, právni zástupcovia dotknutej ženy sa po vyčerpaní vnútroštátnych opravných prostriedkov obrátili na ESĽP. Ten potvrdil, že Slovensko zlyhalo. Podľa právničky tak ide o prelomový rozsudok.
„Europol totiž klasifikuje obchodovanie s ľuďmi ako organizovaný zločin, na ktorý sa napríklad vzťahujú oveľa prísnejšie kritériá trestu, ale aj špeciálne metódy vyšetrovania. Európsky súd konštatoval, že štáty majú povinnosť efektívne vyšetrovať obchodovanie s ľuďmi vždy, keď existujú možné náznaky, že by mohlo ísť o tento zločin. Obchodovanie s ľuďmi je dôkazom toho, že finančná kriminalita nie je zločinom bez obetí,“ uzavrela Malangone.
Ministerstvo vnútra pred uverejnením textu analýzy reagovalo na otázky investigatívneho tímu s tým, že od roku 2012/2013 realizovalo škálu opatrení, ktorých cieľom je napraviť stav v tejto oblasti a že prebiehajú aj vzdelávacia aktivity pre orgány činné v trestnom konaní. Ministerstvu vnútra sa od začiatku tohto roka do 30. septembra podarilo identifikovať 37 obetí.

Viac k témam: Analýza, Kupliarstvo, Liga za ľudské práva, Nútená práca, Obchodovanie s ľuďmi, OtroctvoZdroj: SITA.sk - Obchodovanie s ľuďmi je súčasťou organizovaného zločinu, peniaze z neho často idú do obchodu s drogami © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.