V posledných piatich rokoch podľa NKÚ viac ako dve tretiny predajov či prenájmov nehnuteľného majetku uskutočňovali samosprávy formou takzvaného osobitného zreteľa, ktorý mal byť výnimočným spôsobom, použitým v odôvodnených prípadoch.
Vďaka nejasnému výkladu zákona to však väčšina obcí a všetky kraje robili nesprávnym spôsobom a namiesto dvojkolového schvaľovania schválili zámer, spôsob predaja i samotný predaj na jednom zasadnutí zastupiteľstva.

Osibitný zreteľ dominuje

V roku 2020 podľa NKÚ rozpočet územnej samosprávy dosiahol hodnotu viac ako 6,7 miliardy eur, z toho rozpočet obcí bol viac ako 5,2 miliardy eur a vyššie územné celky disponovali čiastkou 1,5 miliardy eur. V rámci preverovania hospodárenia samospráv sa kontrolóri zamerali najmä na využívanie inštitútu „osobitného zreteľa“ pri predaji či prenájme majetku v období rokov 2016 až 2019.
Výsledky kontrol podľa NKÚ potvrdili, že inštitút dôvodu hodného osobitného zreteľa je dominantnou formou predaja majetku obcí a miest aj vyšších územných celkov. „Medzi rokmi 2016 až 2019 ho obce na severe Slovenska využili vo viac ako 66 percentách prevodov a vyššie územné celky na Slovensku (VÚC) realizovali až 70 percent prípadov takýchto prevodov,” uviedol hovorca kontrolórov Marek Papajčík.

Najmenej transparentný predaj

Daný spôsob predaja je však podľa NKÚ najmenej transparentný a často aj finančne nevýhodný pre samotné verejné inštitúcie. Podľa úradu samosprávy predávajú majetok „za čo chcú, ako chcú a komu chcú”. „Ak to takto pôjde ďalej, dá sa predpokladať, že v horizonte 20 rokov nebudú vlastniť žiadny, respektíve len nezaujímavý nehnuteľný majetok. Hrozí tak, že obce si budú musieť na plnenie svojich úloh prenajímať nehnuteľnosti od súkromných spoločností, ktorým ho teraz predávajú,” uviedol predseda NKÚ Karol Mitrík.
Právo nakladať s vlastným majetkom podľa svojho uváženia je podľa neho jednou z najsilnejších právomocí samospráv, nie je však bezbrehé. „Každý krok spojený s prevodom majetku obce či samosprávneho kraja na iný subjekt je potrebné zvážiť nielen z hľadiska súčasných potrieb, ale najmä s ohľadom na budúcnosť,” zdôraznil šéf kontrolórov.

Treba zmeniť legislatívu

NKÚ v tejto súvislosti odporúča zmenu legislatívy, presnejšiu úpravu využívania inštitútu osobitného zreteľa a prijímanie sankcií pri nedodržaní správneho postupu. „NKÚ v aktuálnom znení zákona o majetku obcí vidí riziká, najmä kvôli nejasným a nejednoznačne upraveným procesom schvaľovania zámeru a spôsobu prevodu nehnuteľného majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa,” povedal Papajčík s tým, že nejasné pravidlá tak v konečnom dôsledku poškodzujú záujmy obce a jej občanov.
„Väčšina obcí a všetky samosprávne kraje si vysvetľujú zákon tak, ako keby dôvod hodný osobitného zreteľa bol zjednodušením predaja majetku a využíva sa v čo najširšom rozsahu,” skonštatoval Papajčík.

V zdôvodneniach uvádzajú záujmy kupujúceho

Vedenie samospráv podľa neho v takýchto prípadoch bez predchádzajúceho rozhodnutia zastupiteľstva o spôsobe prevodu majetku, len na základe rozhodnutia primátora či župana zámer o odpredaji zverejnilo a až následne zastupiteľstvo schválilo samotný zámer, spôsob prevodu i prevod na jednom zasadnutí.

„Rizikom, ktoré potvrdila kontrola, je nízka transparentnosť, nedostatočné zdôvodnenie takýchto prevodov a nemožnosť vylúčiť aj možný klientelizmus. Územná samospráva vo svojich zdôvodneniach takmer výlučne uvádzala len záujmy kupujúceho,” dodal hovorca NKÚ

Viac k témam: majetok, obce, predaj, samosprávne kraje, VÚC
Zdroj: Webnoviny.sk - Obce a kraje sa ľahkovážne a nevýhodne zbavujú majetku, podľa NKÚ často nekonajú transparentne © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.

Ready Made Maklér

Staňte sa samostatným
finančným agentom už dnes.

Robte biznis,
byrokraciu nechajte na nás.