Naše životy sa radikálne zmenia. Budú ich riadiť čipy, roboty a umelá inteligencia

BRATISLAVA 6. novembra 2018 (WBN/PR)

Inteligentná hmota, ktorá bude pozorovať naše zdravie, prípadne do pár dní zabije rakovinotvorné látky v tele. O sile nanorobotov príde do Bratislavy prednášať Jiří Kús, predseda výkonnej rady Asociácie nanotechnologického priemyslu v Českej republike

Môže čip fungovať ako ľudský mozog? Môže. A prišli na to Slováci. Ako predbehli vo vývoji svetových IT gigantov, povie Peter Dovhun zo spoločnosti Tachyum

Počítač budúcnosti, ktorý pomáha pri výskume Alzheimerovej choroby, predstaví Hartmut Schultze z HPE

Ako docieliť, aby sa na top výskumoch podieľalo Slovensko či Európa a naše talenty neutekali do USA? Plán z dielne Bruselu predstaví Mária Bieliková z expertnej skupiny Európskej komisie High-Level Group on Artificial Intelligence

Je možné, že budú stroje myslieť namiesto ľudí? Ak bude umelá inteligencia dokonalá vo všetkých smeroch, je to viac ako možné. Viac o tom povie Marek Havrda z GoodAI

Okrem týchto spíkrov nájdete na ďalšom ročníku kongresu ITAPA s podtitulom Hacking the Future desiatky svetových a slovenských odborníkov zo súkromnej i verejnej sféry, akademickej pôdy a neziskových organizácií sa zamerajú na digitálnu stratégiu Slovenska a krajín V4, smart cities, kybernetickú bezpečnosť či rozvoj umelej inteligencie

Už 13. a 14. novembra 2018 v bratislavskom hoteli Crowne Plaza

Svet v najbližšom období čakajú tri veľké technologické prelomy. Nanotechnológia ako bežná súčasť života, prudké zvýšenie výpočtovej kapacity a rozvoj umelej inteligencie. Každá táto technológia bude znamenať samostatnú revolúciu, no dohromady prinesú niečo, čo by ešte pred pár rokmi ľudia označili božskou mocou. Ako? Aj o tom sa bude debatovať na jesennom kongrese ITAPA: Hacking the Future, ktorá štartuje už o pár dní - 13. a 14. novembra 2018 v bratislavskom hoteli Crowne Plaza.

NANOTECHNOLÓGIA

Nanotechnológia - pojem, ktorý ľuďom hovorí len veľmi málo, a pritom je tak dôležitý, že zmení život nás všetkých. Nejde o nič iné ako o vytvorenie inteligentnej hmoty. Predstavme si substanciu, ktorú doslova niekde nalejeme a molekuly tejto hmoty vykonajú vopred naprogramovanú prácu. Sú to totiž maličké roboty – nanoboty.
Jednou z množstva aplikácií nanotechnológie je zdravie. "Naším telom sa budú nielenže preháňať nanoboty ako dopravcovia liekov či akýsi opravári orgánov, no na tele i v ňom budeme mať veľa nanosenzorov, ktoré budú monitorovať naše zdravie. Tieto nanosenzory budú online napojené na umelú inteligenciu, ktorá úplne nahradí praktického lekára," približuje JIŘÍ KÚS, predseda výkonnej rady Asociácie nanotechnologického priemyslu v Českej republike, ktorý ako spíker vystúpi na ITAPA: Hacking the Future, a to hneď v prvý deň kongresu - 13. novembra v sekcii Potenciál nových technológií.
A čo prinesú medicínske nanoboty v praxi? Prestaneme byť závislí na našej vlastnej imunite. Nanoboty odstránia rakovinové bunky v priebehu pár dní. Zvládnu aj také ochorenia, pred ktorými ľudská imunita kapituluje, ako napríklad Alzeheimer. Mimochodom, práve boj proti rakovine je jedným z vlajkových projektov nanotechnológie. Českí nanotechnológovia - jedni z najlepších na svete, vyvinuli špeciálneho nanobota, ktorého dokážu implementovať do ľudského tela, a ten následne zabíja rakovinotvorné látky. Liečba týmto spôsobom bude podľa JIŘÍ KÚSA možná približne za 10 rokov. "Aj napriek pokročilému výskumu to skôr nebude kvôli nákladným a zdĺhavým klinickým testom." Podľa neho sa dnes nanotechnologický priemysel uberá 3 smermi: výrobou náhradných ľudských orgánov, sledovaním zdravia pomocou nanosenzorov a cielenou dopravou liekov do zasiahnutých tkanív v tele. Na ITAPA priblíži, prečo majú nanotechnológie potenciál zmeniť zásadným spôsobom naše životy. "Prichádzajúca nanorevolúcia úplne zmení výrobu, energetiku a starostlivosť o zdravie."

VYŠŠIA VÝPOČTOVÁ KAPACITA

Dá sa zostaviť čip ako ľudský mozog? A prečo vlastne nie? S nápadom prišli Slováci a dnes vďaka nemu ohrozujú svetových gigantov v tomto smere. A prečo práve čip ako mozog? Má úžasnú energetickú efektívnosť. A presne to potrebujú najväčší hráči IT priemyslu a sociálnych sietí. Nový supermoderných "prodigy" čip dokázal až desaťnásobne znížiť energetickú spotrebu počítačov, čo na druhej strane vedie k možnosti novej architektúry počítačov a prudkému zvýšeniu výpočtovej kapacity. Na ITAPA v paneli Potenciál nových technológií 13. novembra vystúpi s predstavením tejto revolučnej technológie PETER DOVHUN zo spoločnosti Tachyum.  

Stratégií na zvýšenie výpočtovej kapacity je však viac. Počuli ste už o nahradení elektrónov fotónmi? S novou architektúrou počítača budúcnosti, založenej na princípoch "memory-driven" computingu, sa to podarilo spoločnosti HPE. Zvyšovanie kapacity počítačov je nutnosťou najmä pre výskum napríklad Alzheimerovej choroby či iných neurodegeneratívnych ochorení. Moderná medicína je postavená na spracovaní dát, kedy už nepostačuje choroby liečiť, ale treba nájsť skryté vzorce na to, aby sa choroba dala zistiť dostatočný čas dopredu. Klasickou technikou môže takéto spracovávanie trvať roky, fotonickou niekoľko hodín. Na ITAPA bude prezentovať tajomstvo tohto počítača budúcnosti jedna z hlavných postáv tohto výskumu HARTMUT SCHULTZE   v utorok 13. novembra dopoludnia v paneli Dáta a umelá inteligencia.

UMELÁ INTELIGENCIA

Umelá inteligencia - trochu tajomná, trochu sa jej bojíme a tak trochu do nej vkladáme nádeje. Hovoria o nej všetci, avšak málokto vie, že jej vývoj sa začal pred 60 rokmi, no len posledných pár rokov je vidieť vo vývoji výraznejší posun. A to práve vďaka dátam, ktoré zdieľame. Umelá inteligencia má potenciál nahradiť ľudský rozum. Mrazivé, však? Avšak na to, aby sa to stalo, je potrebné, aby sa umelá inteligencia rozvinula vo všetkých oblastiach nášho života. Dnes je  takmer na svojom začiatku.
Umelú inteligenciu postupne nasadzujú do výroby priemyselné spoločnosti z rôznych oblastí. V krátkodobom horizonte stroje nahradia ľudské sily v čo najväčšej miere, firmy tým ušetria peniaze a zvýši sa automatizácia ekonomiky. V dlhodobom horizonte to však môže znamenať aj to, že ekonomiku štátu už nebude poháňať práca ľudí, ale práca strojov, založených na umelej inteligencii. To však stojí na vývoji takzvanej všeobecnej umelej inteligencie. Aké sú trendy v oblasti umelej inteligencie? Aký dopad bude mať na pracovný trh, bezpečnosť a aké sú riziká spojené s jej vývojom? Na tieto otázky odpovie MAREK HAVRDA z organizácie GoodAI, ktorý vystúpi na ITAPA 13. novembra v paneli Dáta a umelá inteligencia.
Ak budeme rýchlo konať, Európa má potenciál stať sa jedným zo svetových lídrov vo vývoji umelej inteligencie. Dnes o prvenstvo súperia USA a Čína. Myslí si to MÁRIA BIELIKOVÁ, dekanka Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Odborníčka na umelú inteligenciu, ktorá vystúpi na kongrese ITAPA: Hacking the future, bude rozprávať tom, prečo je práve umelá inteligencia príležitosťou pre slovenské talenty. Približuje aj to, že USA sa do popredia dostali najmä vďaka investíciám a flexibilite v rámci rozvoja umelej inteligencie, Čína si zas víziu o líderstve v tejto oblasti postavila na podpore mladých talentov, aby si ich udržala v krajine. "Európa v týchto veciach zaostáva. Potrebujeme demokratizovať dáta, posilniť infraštruktúru, podporiť výskum prepojený na priemysel a investovať do zaujímavých nápadov a ukázať mladým talentom, že nemusia utekať do USA," hodnotí MÁRIA BIELIKOVÁ, ktorá sa len nedávno stala členkou významnej expertnej skupiny Európskej komisie, ktorej cieľom je radiť Európskej komisii v otázkach výziev a príležitostí umelej inteligencie pre Európu. "Práve talent je kľúčom k ďalšiemu vývoju a na jeho získavanie musíme byť v Európe viac flexibilní," približuje a zároveň poukazuje na nedostatočné ohodnotenie mladých talentov v Európe. Vypočítava napríklad, že platy talentovaných výskumníkov za Altantikom sa pohybujú v šesťciferných číslach za rok. "V tomto kontexte nesmieme zabúdať na vzdelávanie na všetkých úrovniach, a nielen v IT. Vzdelávanie má zásadný vplyv na úspech, aj keď je to beh na dlhé trate. Ale čím neskôr začneme seriózne bežať, tým viac sa nám ostatní vzdialia," uviedla MÁRIA BIELIKOVÁ, ktorá vystúpi popoludní v prvý deň kongresu ITAPA v sekcii Umelá inteligencia.
Viac k témam: čipy, ITAPA, ITAPA: Hacking the Future, roboti, umelá inteligenciaZdroj: Webnoviny.sk - Naše životy sa radikálne zmenia. Budú ich riadiť čipy, roboty a umelá inteligencia © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.