Moc mimovládok je na Slovensku extrémna. Hlas by si mal obhájiť prípadné zmeny v novom zákone, tvrdí Gedra

Argumentácia koaličného partnera

„Napriek tomu, že to nie je zákon (o mimovládkach, pozn. SITA), ktorý by riešil kvalitu života na Slovensku bezprostredne, riešime kvalitu demokracie,“ povedal Gedra na margo zákona, o ktorom začne onedlho rokovať Národná rada SR. Ten má podľa neho odhaliť, kto stojí za mimovládnymi organizáciami, s kým sú v kontakte, na koho vplývajú, ako sú financované a na čo peniaze používajú.
„Sú to tri piliere: transparentnosť, lobing a zaradenie neziskových organizácii do povinných subjektov,“ vysvetli Gedra. Súčasná zákonná úprava mimovládnych organizácii je podľa Gedru v „kvalite a úrovni Somálska“. Zároveň zdôraznil, že nemôže súhlasiť s argumentáciou koaličného partnera strany Hlas-SD, ktorý by chcel zákon „vykuchať".
„Ak Hlas chce nejakým spôsobom vstúpiť do tejto legislatívnej úpravy, musí predstúpiť pred verejnosť a vysvetliť tie zmeny,“ skonštatoval Gedra. Podľa poslanca Richarda Glücka (Smer-SD) všetky politické strany, obchodné spoločnosti alebo právnické osoby musia zo zákona fungovať transparente.

Doklad vo výročnej správe a v účtovníctve

„Jediným, kto má nejakú šedú zónu, sú dnes mimovládne organizácie, ktoré na Slovensku robia politiku,“ uviedol poslanec. V tejto súvislosti uviedol prípad, v rámci ktorého získala sumu 16,9 milióna eur Nadácia otvorenej spoločnosti na integráciu odídencov z Ukrajiny. „Nadácia Sorosa“ podľa Glücka následne distribuovala peniaze medzi ďalšie mimovládky.
„Za rok 2023 z peňazí nás všetkých, ktoré boli priklepnuté tesne pred voľbami vládou, ktorá nemala absolútne žiadnu legitimitu, Sorosovej Nadácii otvorenej spoločnosti, pričom o tom rozhodoval človek v konflikte záujmov z mimovládneho sektora,“ povedal poslanec s tým, že využitie 46 percent spomedzi týchto peňazí nie je vydokladovaných vo výročnej správe ani v účtovníctve.
Zároveň Glück vyzval poslancov strany Hlas-SD, aby v tejto téme boli súdržní s koalíciou. „Je to zadefinované aj v programovom vyhlásení vlády,“ dodal. Koaličné strany Smer-SD a Slovenská národná strana (SNS) predstavili v marci zmeny v návrhu zákona k mimovládnym organizáciám.

Vypracovanie výkazu o transparentnosti

Ako vtedy na tlačovej konferencii priblížil poslanec parlamentu Adam Lučanský (zvolený za SNS), hlavným cieľom návrhu je stransparentnenie fungovania mimovládok. Lučanský dodal, že daný návrh zákona sa „ťahá“ už vyše roka, bol ale prijatý pozmeňujúci návrh.
Od pôvodného návrhu sa líši tým, že sa zrušilo označenie zahraničnej podpory a zákon zavádza tri veci. Prvou je vypracovanie výkazu o transparentnosti a zverejňovania cez register účtovných závierok, čo by sa malo týkať organizácií s ročným príjmom vyše 35-tisíc eur.
Ďalším okruhom je regulácia lobingu. Napokon ide o opatrenie, podľa ktorého by sa organizácia mala stať povinnou osobou v prípade, ak prijme peniaze z rozpočtu štátu či Európskej únie, pričom jestvuje mechanizmus na zistenie, ako tieto prostriedky využila.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), mimovládna organizácia, Návrh zákonaZdroj: SITA.sk - Moc mimovládok je na Slovensku extrémna. Hlas by si mal obhájiť prípadné zmeny v novom zákone, tvrdí Gedra © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.