Mladí Európania kupujú viac falšovaných výrobkov a pokračujú vo využívaní pirátskeho obsahu

Viac ako polovica (52 %) opýtaných Európanov vo veku od 15 do 24 rokov uviedla, že si za posledný rok kúpila na internete aspoň jeden falšovaný výrobok, a to úmyselne alebo náhodne, a tretina (33 %) uviedla, že mala prístup k digitálnemu obsahu z nelegálnych zdrojov.
Pokiaľ ide o tých, ktorí to urobili úmyselne, 37 % si kúpilo falšovaný výrobok a 21 % používalo, prehrávalo, preberalo alebo v reálnom čase vysielalo obsah z nelegálnych zdrojov.
Slovensko je pod priemerom EÚ: 26 % mladých ľudí si falzifikát kúpilo úmyselne a 17 % vedome využívalo pirátsky obsah.
Na druhej strane 60 % mladých Európanov uviedlo, že uprednostňuje prístup k digitálnemu obsahu z legálnych zdrojov, pričom v roku 2019 to bolo 50 %. Na Slovensku tento podiel predstavuje 62 % mladých ľudí.
Hlavnými faktormi nákupu falzifikátov a digitálneho pirátstva sú naďalej cena a dostupnosť, ale čoraz dôležitejší je aj vplyv rovesníkov a spoločnosti.
Kybernetické hrozby, kybernetické podvody a vplyv na životné prostredie patria medzi hlavné odrádzajúce faktory.
Výsledky porovnávacej štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež za rok 2022, ktorú tento týždeň zverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), poskytujú aktuálne informácie o správaní mladých ľudí v súvislosti s porušovaním práv duševného vlastníctva v období po pandémii.
Prieskum skúma oba aspekty porušovania práv duševného vlastníctva: trendy v oblasti nákupu falšovaného tovaru ako aj trendy s ohľadom na prístup mladých ľudí k pirátskemu obsahu, pričom tieto trendy posudzuje od roku 2016.
Viac ako polovica (52 %) opýtaných mladých ľudí si za posledný rok kúpila aspoň jeden falšovaný výrobok na internete, a to úmyselne alebo náhodne, a tretina (33 %) mala prístup k nezákonnému obsahu na internete.

Nákup falzifikátov

Nový prieskum, ktorý skúma situáciu v post-pandemickom období , potvrdil, že 37 % mladých ľudí si úmyselne kúpilo jeden alebo niekoľko falšovaných výrobkov, čo je výrazný nárast v porovnaní s predchádzajúcimi výsledkami (14 % v roku 2019). Tento číselný údaj sa výrazne líši podľa krajiny, pričom najvyšší podiel bol v Grécku (62 %) a najnižší v Česku (24 %).
Medzi falšované výrobky, ktoré mladí ľudia najčastejšie úmyselne kupujú, patria odevy a doplnky (17 %), nasleduje obuv (14 %), elektronické zariadenia (13 %) a hygienické potreby, kozmetika, prípravky na osobnú starostlivosť  a parfumy (12 %).
Z výsledkov štúdie tiež vyplýva, že mladí ľudia sú tiež  uvádzaní do omylu: neúmyselný nákup falzifikátov predstavuje 37 % [1] a respondenti potvrdili, že je ťažké rozoznať pravý tovar od falzifikátov. 48 % respondentov si takéto výrobky nekúpilo alebo si neboli istí, či si ich kúpili.

Pirátstvo na internete

Pokiaľ ide o digitálny obsah, medzi mladšími je čoraz bežnejšie využívanie obsahu z legálnych zdrojov. 60 % uviedlo, že v minulom roku nepoužívali, neprehrávali, nepreberali ani nestreamovali obsah z nelegálnych zdrojov, v porovnaní s 51 % v roku 2019 a 40 % v roku 2016, čo spomínaný trend potvrdzuje.
Úmyselné pirátstvo však zostáva na stabilnej úrovni, pričom 21 % mladých spotrebiteľov (každý piaty) priznalo, že za posledných 12 mesiacov vedome využívali pirátsky obsah. Výrazná časť mladých ľudí  bola pri využívaní pirátskeho obsahu uvedená do omylu. 12 % sa k pirátskemu obsahu dostali náhodne a 7 % to nevie posúdiť.. Hlavným typom pirátskeho obsahu boli filmy (61 %) a televízne seriály (52 %), či hudba (36 %), a to predovšetkým prostredníctvom webových stránok, aplikácií, či kanálov sociálnych médií.
Výkonný riaditeľ úradu EUIPO Christian Archambeau v súvislosti s novými výsledkami uviedol:
Toto tretie vydanie štúdie zameranej na duševné vlastníctvo a mládež, uverejnenej počas Európskeho roka mládeže, potvrdzuje trendy zistené v predchádzajúcich vydaniach a ponúka širší pohľad na vnímanie a postoje mladých ľudí. V čase výrazného nárastu elektronického obchodu a digitálnej spotreby je nárast úmyselného a neúmyselného nákupu falšovaného tovaru znepokojujúcim trendom. Pokiaľ ide o pirátstvo, to neklesá, aj keď mladí spotrebitelia čoraz viac uprednostňujú obsah z legálnych zdrojov. Táto nová analýza poskytuje cenný nástroj, ktorý pomôže zainteresovaným stranám, tvorcom politík, ale aj pedagógom a organizáciám občianskej spoločnosti formovať iniciatívy na zvyšovanie povedomia s cieľom podporiť informované rozhodnutia našich mladých občanov a spotrebiteľov.

Kľúčové faktory, ktoré vedú k nákupu falzifikátov a využívaniu pirátskeho obsahu

Hoci hlavnými dôvodmi úmyselného kupovania falšovaných výrobkov a využívania pirátskeho obsahu sú aj naďalej cena a dostupnosť, významne sa presadzujú sociálne vplyvy, ako napríklad správanie rodiny, priateľov alebo známych.
K ďalším faktorom patrí nezáujem o to, či je daný výrobok falšovaný (alebo či je zdroj obsahu nelegálny), skutočnosť, že mladí ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi originálnymi a falšovanými výrobkami, či jednoduchosť vyhľadávania alebo objednávania falšovaných výrobkov na internete. Jeden z 10 respondentov uviedol tiež odporúčania influencerov alebo známych osobností.
Čo dokáže obmedziť nelegálne správanie mladých ľudí na internete?
V prípade výrobkov, či digitálneho obsahu mladí ľudia uviedli riziko kybernetických podvodov hroziace ich osobe a kybernetických hrozieb ako dôležité faktory, ktoré by ich správanie obmedzili. Oslovení respondenti tiež čoraz častejšie uvádzajú  lepšie pochopenie negatívneho vplyvu na životné prostredie alebo na spoločnosť ako ďalšie dôležité faktory.
Štúdia z roku 2022 nadväzuje na prvé a druhé vydanie porovnávacej štúdie  Duševné vlastníctvo a mládež, ktoré boli uverejnené v rokoch 2016 a 2019. Cieľom výskumu je pochopiť vnímanie a správanie mladých ľudí v súvislosti s duševným vlastníctvom pri prístupe k digitálnemu obsahu alebo kúpe fyzického tovaru. Kvantitatívna analýza v roku 2022 sa uskutočnila medzi celkovo 22 021 mladými ľuďmi vo veku 15 – 24 rokov v 27 členských štátoch EÚ, a to v období od 7. do 28. februára 2022. Porovnávacia štúdia mládeže za rok 2022 zahŕňa kvantitatívne a kvalitatívne poznatky o postojoch a správaní mladých spotrebiteľov a hodnotí trendy od predchádzajúcej štúdie z roku 2019. Zaoberá sa aj novými oblasťami, a pomáha tak zainteresovaným stranám a tvorcom politík zohľadniť aktuálne trendy pri  tvorbe predpisov a rozvíjať príslušné osvetové iniciatívy.

O ÚRADE EUIPO

Úrad EUIPO je jednou z najväčších decentralizovaných agentúr EÚ so sídlom v španielskom Alicante. Úrad EUIPO, ktorý bol v roku 2021 vyhodnotený ako najinovatívnejší úrad duševného vlastníctva na svete, spravuje zápisy ochranných známok Európskej únie (EUTM) a zapísaných ho vzorov Spoločenstva (RCD), ktoré poskytujú ochranu duševného vlastníctva vo všetkých členských štátoch EÚ.  Spolupracuje s národnými a regionálnymi úradmi duševného vlastníctva EÚ a je hostiteľom Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva.
Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva bolo založené v roku 2009 s cieľom podporovať ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva a pomáhať v boji proti rastúcej hrozbe porušovania práv duševného vlastníctva v Európe. Vykonávaním úloh tohto strediska bol úrad EUIPO poverený pred desiatimi rokmi, 5. júna 2012 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 386/2012.
[1] Číselné údaje za rok 2022 nedosahujú 100 %, pretože v prípade ktorejkoľvek danej kategórie výrobkov mohli respondenti niekedy v priebehu posledných 12 mesiacov falzifikát kúpiť úmyselne aj neúmyselne.

Informačný servis

Viac k témam: porovnávacia štúdia, PR
Zdroj: Webnoviny.sk - Mladí Európania kupujú viac falšovaných výrobkov a pokračujú vo využívaní pirátskeho obsahu © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.