Ministerstvo školstva chce viac hodín jazyka národnostných menšín do vyučovania

PREŠOV 25. júla (WebNoviny.sk) – Ministerstvo školstva chce presadiť zvýšenie počtu hodín jazyka národnostných menšín v základných školách. Slúžiť k tomu má vzdelávací program, ktorý umožňuje školám so slovenských vyučovacím jazykom doplniť vyučovanie o jazyk národnostnej menšiny.
Na jeho podporu ministerstvo školstva v tomto roku zvýšilo pre školy normatív a v súčasnosti očakáva, koľko sa ich do programu od nového školského roka zapojí.

Výhodný a efektívny nástroj

Ako v rámci pracovného výjazdu na východe Slovenska informoval na tlačovej besede v Prešove štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Krajňák, vzdelávací program zameraný na vyučovanie jazyka národnostných menšín platí už od roku 2015.
Doteraz však chýbala jeho podpora pre zavedenie do škôl. Až k 1. januáru tohto roka sa zvýšil normatív o štyri percentá pre školy, ktoré do tohto systému vstúpia. „V praxi to znamená, že bežná základná škola so slovenským vyučovacím jazykom priberá vyučovanie jazyka národnostnej menšiny,“ uviedol Krajňák.

Odporúčame:Rodičia by podľa Remišovej nemali mať povinnosť dať dieťa do škôlky, ak ho chcú sami vzdelávať

Konkretizoval, že ide o jednu hodinu vyučovania menšinového jazyka v 1. ročníku ZŠ, od 2. do 7. ročníka sú to dve hodiny a v ôsmom a deviatom ročníku tri hodiny vyučovania jazyka menšiny.
„Je to veľmi výhodný a efektívny nástroj najmä pre malé národnostné menšiny – Rómov, Rusínov, Ukrajincov, Chorvátov. Je to čosi, čo by malo pomôcť k pozdvihnutiu kultúry národnostných menšín,“ dodal Krajňák.

Netreba viesť dvojjazyčnú dokumentáciu

Výhodou tohto systému oproti školám s vyučovacím jazykom národnostných menšín, ktorých napríklad v Prešovskom kraji pôsobí päť, je to, že školy s týmto vzdelávacím plánom nemusia meniť názov školy, viesť dvojjazyčnú dokumentáciu a nemusia robiť ani dvojjazyčné vysvedčenia.
Deti podľa Krajňáka neprídu ani o časť vzdelávania, ktoré dieťa bežne v slovenskej škole absolvuje. „To býva častou obavou rodičov, nie je to však pravda,“ uviedol Krajňák. Školy totiž na vyučovanie jazyka národnostných menšín využívajú tzv. disponibilné hodiny a systém je nastavený tak, aby škole tieto hodiny aj po zavedení vyučovania jazykov zvýšili.

Odporúčame:Školská reforma podľa ombudsmanky nepriniesla zmenu, v školách pretrváva diskriminácia

Podporiť zavádzanie tohto systému má pritom aj nová sekcia národnostných menším a inklúzie, ktorá pri ministerstve vznikla od 1. apríla.
„Máme tam ľudí, ktorí sa tejto téme profesionálne venujú a vedia poskytnúť informácie riaditeľom škôl, ktorí by prípadne od septembra chceli vstúpiť do tohto vzdelávacieho systému,“ dodal Krajňák.

Nedostatky zamestnancov v ovládaní národnostného jazyka

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszký sa počas pracovného výjazdu oboznámil aj so zavádzaním tzv. vizuálnej dvojjazyčnosti. Tá podľa neho postupuje v Prešovskom kraji podľa plánu a na úrovni verejnej správy je takmer stopercentná.
„Týka sa to orgánov štátnej správy aj samosprávy. Tá situácia je lepšia ako v obciach na juhu Slovenska, kde býva maďarská národnostná menšina,“ uviedol Bukovszký.

Odporúčame:Deti by mali byť povinne zaškolené pred nástupom do školy, navrhuje ministerka Lubyová

Nedostatky však vidí v nízkom dopyte verejnosti po úradných listinách v jazykoch národnostných menšín, ale najmä v ovládaní jazyka zamestnancami týchto orgánov.
„Tam plánujeme urobiť nejaké proaktívne kroky, napríklad spustiť školenie pre zamestnancov štátnej správy v národnostnom jazyku, respektíve slovenskom jazyku, teda aby ovládali dvojjazyčnosť. To isté plánujeme aj pre zamestnancov obecných úradov,“ dodal splnomocnenec.

Zmena niektorých dopravných značiek

Ďalšími aktivitami v tejto oblasti podľa neho je zavádzanie dvojjazyčného označovanie pobočiek Slovenskej pošty v národnostných obciach, ale aj zmena niektorých dopravných značiek.

Odporúčame:Poslanci z SNS a Smeru kritizujú zmenu značiek, podľa Most-Híd sú ich reakcie hysterické

Na Slovensku podľa nariadenia vlády evidujeme 656 obcí, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva. V skutočnosti však ide o 638 obcí, keďže 18 obcí má obyvateľov patriacich k dvom národnostným menšinám.
Viac k témam: dvojjazyčné dopravné značky, lászló Bukovszky, Ministerstvo školstva vedy výskumu a športu SR, národnostné menšiny, Peter Krajňák, školstvoZdroj: Webnoviny.sk - Ministerstvo školstva chce viac hodín jazyka národnostných menšín do vyučovania © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.