Mier nie je samozrejmosť. Raši aj Pellegrini pri výročí vojny varujú pred opakovaním chýb – FOTO

Deň víťazstva nad fašizmom musí byť viac ako iba rituálny pohľad do spätného zrkadla dejín, uviedol pri príležitosti piatkového 81. výročia ukončenia druhej svetovej vojny predseda Národnej rady SR Richard Raši. „Ako hovorí známa myšlienka: ‚Históriu nepíšeme preto, aby sme v nej uviazli, ale preto, aby sme v nej našli odvahu neurobiť tie isté chyby v nových kulisách,‘“ dodal.

Mier a sloboda nie sú samozrejmosťou

Raši upozornil, že dnešné globálne prostredie je opäť plné nepokojov a neistoty, a preto je nutné si uvedomiť, že mier, sloboda a ľudská dôstojnosť nie sú samozrejmá záležitosť. „Práve preto je dôležité uvedomiť si, že mier, sloboda a ľudská dôstojnosť v takej forme, v akej ich vnímame a zachovávame dnes, neboli v minulosti samozrejmosťou. Víťazstvo nad hrozivou ideológiou fašizmu v roku 1945 nemožno preto izolovať a vnímať len ako vojenský úspech. Treba ho prezentovať predovšetkým ako morálne víťazstvo civilizácie nad barbarstvom a nenávisťou,“ uviedol.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

Podľa Rašiho zlo nacizmu a fašizmu nebolo zrodené náhle, ale išlo o „postupné a plazivé spochybňovanie rovnosti medzi ľuďmi, ktoré neskôr prerástlo do útoku na dôstojnosť človeka a jeho základné právo na sebaurčenie“.
„Za miliónovými obeťami vojny sú konkrétne tváre a osudy rodín, ktoré už nikdy neboli úplné. Slovensko túto krutú cenu veľmi dobre pozná prostredníctvom osudov svojich vlastných obetí. A nakoniec to bola odvaha našich predkov v Slovenskom národnom povstaní, ktorá nás zaradila k víťazom a určila náš historický kompas,“ dodal Raši.

Demokracia ako ochrana pred zlom

V závere svojho vyjadrenia Richard Raši zdôraznil úlohu parlamentu ako symbolu demokracie a potrebu vyvarovať sa relativizovania zla. „Ako predseda parlamentu, inštitúcie, ktorá je symbolom demokracie, vnímam dnešok ako záväzok, že v našom politickom živote nesmie mať miesto relativizovanie zla ani zľahčovanie ideológií nenávisti. Demokracia nie je slabosť, je to naša najsilnejšia ochrana pred svojvôľou moci,“ konštatoval predseda národnej rady.
Zdôraznil, že dnešnou úlohou je chrániť mier silou práva a hodnôt demokracie. „Nedovoľme, aby pohŕdanie človekom znovu dostalo priestor v našej spoločnosti. Spolu tvorme Slovensko ako sebavedomý štát, ktorý vie, akú cenu má sloboda, pretože ju sám musel vybojovať,“ vyjadril sa predseda parlamentu.

Pokoj a odmietnutie nenávisti

Prezident Peter Pellegrini pri príležitosti stredajšieho Dňa víťazstva nad fašizmom prosí všetkých, aby namiesto zloby a nenávisti dali vo svojom srdci priestor mieru a pokoju. Ako zdôraznil na sociálnej sieti, 81 rokov po najzničujúcejšej vojne v histórii, teda 2. svetovej vojne, sme svedkami úpadku svetového poriadku a čoraz viac veľmocí sa prikláňa k vojenským riešeniam konfliktov.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Dnes si pripomíname koniec najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva. S úctou a vďakou myslíme na všetkých, ktorí so zbraňou v ruke bránili slobodu, aj na tých, ktorí priniesli tú najvyššiu obeť. Ich odvaha a hrdinstvo nám umožnili žiť v mieri, ktorý dnes považujeme za samozrejmosť. Nezabúdajme však, akú cenu tento mier mal. Európa bola v ruinách, milióny životov boli zničené a celé generácie poznačené utrpením,“ zdôraznil prezident.
Podľa hlavy štátu je v tejto súvislosti potrebné pripomínať si dôležité momenty našej minulosti a nedopustiť, aby sa hrôzy vojny stali opäť realitou. „Vážme si hrdinov. Stojme pevne za hodnotami slobody, ľudskej dôstojnosti a rešpektu medzi národmi. Nech je dnešný deň pripomienkou aj záväzkom – chrániť mier pre Slovensko aj pre celý svet,“ dodal Pellegrini.

Mier sme začali považovať za samozrejmosť

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom poukázal na to, že po desaťročiach stability začala spoločnosť vnímať mier ako samozrejmosť. Súčasný vývoj však podľa ministra opätovne ukazuje jeho krehkosť a význam diplomacie pri riešení konfliktov. Podľa Blanára je preto potrebné posilňovať medzinárodný dialóg, vzájomný rešpekt a hľadať riešenia založené na spolupráci a dodržiavaní medzinárodného práva.
Výročie konca 2. svetovej vojny podľa ministra pripomína, že mier, sloboda a bezpečnosť nie sú samozrejmosťou a vyžadujú si zodpovedný prístup medzinárodného spoločenstva. „2. svetová vojna bola najstrašnejším konfliktom v dejinách ľudstva a slovo mier malo v tom období nepredstaviteľnú hodnotu. A práve preto vznikla aj Európska únia na myšlienke mierového spolužitia a spolupráce medzi národmi. Je dôležité vrátiť sa k týmto základom a presadzovať mierové riešenia nielen v Európe, ale všade vo svete,“ skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.
Minister Blanár zároveň vyjadril úctu všetkým, ktorí sa podieľali na oslobodení Slovenska spod fašizmu a pripomenul obete a hrdinstvo príslušníkov Červenej armády, 1. československého armádneho zboru i vojakov Rumunskej kráľovskej armády, ktorí bojovali za slobodu na vtedajšom území Slovenska. „Našou povinnosťou je uchovávať historickú pamäť a s úctou si pripomínať tých, ktorí položili svoje životy za našu slobodu. Ich odvaha a obeta nesmú zostať zabudnuté. Práve odkaz generácie, ktorá zažila vojnu, upozorňuje na hodnotu mieru a zodpovednosť za jeho ochranu pre budúce generácie,“ doplnil Blanár.
Európa si v piatok pripomína 81. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste, predmestí Berlína, 8. mája 1945 podpísali dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka, druhá svetová vojna sa tak v Európe oficiálne skončila. Keďže v čase, keď dokument vstúpil do platnosti bol v Moskve pre časový posun už nasledujúci deň, v Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov na európskom kontinente pripomínajú 9. mája.
Bezpodmienečnú kapituláciu pritom nemecká branná moc podpísala už 7. mája 1945 vo Francúzskom Remeši. Sovietsky zväz však následne tvrdil, že jeho zástupca na akte nemal potrebné právomoci, preto trval an opakovaní celej veci.
Druhá svetová vojna sa začala 1. septembra 1939 útokom Nemecka na Poľsko. K Hitlerovmu Nemecku sa pridalo Taliansko a neskôr aj Japonsko. Proti takzvanej Osi sa združili spojenci - Veľká Británia, Francúzsko, Sovietsky zväz, USA a ďalšie krajiny. Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí, podľa niektorých zdrojov dokonca viac ako 70 miliónov ľudí. Milióny ľudí utrpelo zranenia a materiálne škody boli nevyčísliteľné. Príčinou vzniku vojnového konfliktu, počas ktorého sa bojovalo v Európe, Ázii i Afrike a do bojov sa zapojili aj občania Spojených štátov amerických, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu a ďalších krajín, boli podľa historikov predovšetkým dôsledky Versaillskej zmluvy, uzatvorenej po 1. svetovej vojne, hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov a nástup nacizmu v Nemecku. Po rozpútaní vojny v septembri 1939 v Poľsku nacistické Nemecko, ku ktorému sa pridalo Taliansko, v roku 1940 postupne obsadzovalo Dánsko, Nórsko, Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a ďalšie krajiny Európy a v roku 1941 uskutočnilo inváziu do Afriky a na Balkán.
V júni 1941 zaútočilo Nemecko na ZSSR a po napadnutí americkej námornej základne Pearl Harbor Japonskom v decembri 1941 vstúpili do vojny aj Spojené štáty americké. Druhá svetová vojna trvala šesť rokov a okrem veľkých strát na ľudských životoch a materiálnych škôd spôsobila aj historické zmeny v dejinách sveta. Rokovania o novom povojnovom rozdelení Európy priniesli vznik takzvanej železnej opony, ktorá starý kontinent rozdelila na viac ako 40 rokov. Nemecko bolo rozdelené do štyroch častí. Zo západných sektorov, ktorých správu si rozdelili Spojené štáty americké, Veľká Británia a Francúzsko, vznikla v roku 1949 Nemecká spolková republika, zatiaľ čo zo sovietskeho sektora sa stala Nemecká demokratická republika. Krajina sa opäť zjednotila v roku 1990.
Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939, na ktorej čele stál prezident Jozef Tiso, stála na začiatku 2. svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka. Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám 2. svetovej vojny ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944 a tiež činnosť československej exilovej vlády v Londýne. Po vojne sa Slovensko stalo súčasťou obnoveného československého štátu.
Pre európsky kontinent predstavuje ukončenie najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva 8. máj, pre celý svet sa však vojna skončila až 2. septembra 1945 podpísaním japonskej kapitulácie. Predchádzalo jej zvrhnutie dvoch atómových bômb, ktoré Američania zhodili v auguste 1945 na japonské mestá Hirošima a Nagasaki.

Viac k témam: Deň víťazstva nad fašizmom, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí, predseda Národnej rady SR, Slovenské národné povstanie, VýročieZdroj: SITA.sk - Mier nie je samozrejmosť. Raši aj Pellegrini pri výročí vojny varujú pred opakovaním chýb – FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.