MDŽ je dňom, kedy je potrebné si pripomínať zlyhania a zanedbávanie práv žien zo strany štátu, zároveň šanca hľadať riešenia

Organizácie venovali pozornosť novele Trestného zákona a jej vplyvom na práva preživších sexuálneho násilia, nedostatočnému prístupu k reprodukčným a sexuálnym právam vrátane chýbajúcej sexuálnej a vzťahovej výchove na školách, rasizmu, a tiež útokom, ktorým ženy, nebinárne a intersex osoby čelia.

Práva žien sú na pokraji záujmu

Organizácie pripomenuli, že v roku 2023 bola predložená novela Trestného zákona, ktorá obsahovala odbornú redefiníciu znásilnenia s dôrazom na absenciu súhlasu. Z decembrového návrhu však redefinícia vypadla a v schválenom znení skracovala premlčacie doby za zločiny znásilnenia a sexuálneho zneužívania.
Aj napriek tomu, že v konečnom dôsledku Národná rada SR rozhodla, že sa premlčacie doby meniť nebudú, boli ženy podľa organizácií svedkyňami neprijateľných, dehonestujúcich a neodborných vyjadrení. Koordinátorka výskumu a advokácie Amnesty International Slovensko Natália Šmídová pripomenula, že jediné, čo v tom zabránilo, bol tlak verejnosti.
„Ak je tlak verejnosti to jediné, čo zastaví cynickú, nepochopiteľnú a devastačnú snahu o podkopanie ochrany preživších znásilnenia, potom je zrejmé, že vláde SR a väčšine NR SR na ľudských právach žien a dievčat absolútne nezáleží," dodala Šmídová, podľa ktorej sú potrebné reálne kroky, pričom zmena definície znásilnenia by mala byť len začiatkom.
„Zmenu zákona musí sprevádzať adekvátne financovanie bezpečných priestorov pre preživšie násilia, kvalitne vyškolený personál polície, prokuratúry a ďalších miest prvého kontaktu, a v neposlednom rade adekvátne a kvalitné vzdelávanie vrátane vekovo primeranej sexuálnej a vzťahovej výchovy na školách," vymenovala Šmídová.

Jedna z najhorších interrupčných starostlivostí v Európe

Adriana Mesochoritisová z organizácie Možnosť voľby upozornila aj na zlyhávanie pri zabezpečovaní reprodukčného zdravia a práv a obyvateľov. Zdôraznila, že v interrupčnej starostlivosti patrí Slovensko k najhorším v Európe.
„Ženy a ďalšie osoby, ktoré potrebujú interrupciu, sa stretávajú s nedostatkom informácií, odmietaním starostlivosti, ubližujúcim prístupom, ako aj s medicínsky neopodstatnenými čakacími dobami, nemožnosťou podstúpiť interrupciu neinvazívnou tabletkovou formou, a tiež s vysokými cenami a regionálnymi rozdielmi v dostupnosti," uviedla Mesochoritisová s tým, že tento prístup je v rozpore s lekárskymi štandardmi a s ľudskoprávnymi záväzkami.
„Obmedzenia interrupcií preukázateľne neznižujú ich počet, iba vedú k tomu, že ženy siahajú po riešeniach, ktoré môžu ohroziť ich zdravie a život," doplnila Mesochoritisová.

Rómske ženy sú na Slovensku naďalej ponižované

Organizácie ďalej upozornili na to, že rómske ženy na Slovensku aj naďalej čelia prejavom diskriminácie, ktoré majú hlboký, inštitucionálny charakter. Napríklad na pôrodníckych oddeleniach sú umiestňované do segregovaných "rómskych" izieb, sú ponižované a zanedbávané zo strany personálu.
„Tisíce rómskych žien žijú segregovane vo vylúčených rómskych komunitách v podmienkach, ktoré sú na úkor ich ľudskej dôstojnosti. Tisíce rómskych dievčat zažívajú diskrimináciu v prístupe k vzdelaniu, ktorá im nikdy nedovolí vymaniť sa z hlbokej medzigeneračnej chudoby," zdôraznili organizácie.

Chýba informovanosť v týchto témach

Zuzana Bendíková zo združenia InTYMYta informovala, že Slovensko patrí medzi európske krajiny s najvyšším výskytom tínedžerských tehotenstiev. Podľa Bendíkovej je nielen zdravotná starostlivosť, ale aj informovanosť o témach sexuálneho a reprodukčného zdravia minimálna a nesystematická.
„Riešenia, našťastie, poznáme. Z viacerých európskych krajín vieme, že zavedenie dlhodobých národných programov vzdelávania o vzťahovej a sexuálnej výchove viedlo napríklad k zníženiu počtu tehotenstiev a interrupcií u mladistvých, poklesu výskytu sexuálneho zneužívania, poklesu sexuálne prenosných infekcií u mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov a ďalším pozitívam, ako sú zvýšená miera solidarity či vzájomného rešpektu," doplnila Bendíková.

S diskrimináciou sa stretávajú aj ženy z LGBTI+ komunity

Organizácie v neposlednom rade upozornili, že útlakom a porušovaním práv trpia aj transrodové ženy a ženy z kvír komunity. Práve transrodové ženy patria do skupiny najviac ohrozených rodovo podmieneným násilím a zločinmi z nenávisti, a často sú vystavené riziku ekonomického a sociálneho vylúčenia.
Andrej Kuruc z InPoradne, ktorú prevádzkuje Iniciatíva Inakosť, upozorňuje, že lesby, bisexuálne ženy a transrodové ženy sa stretávajú s viacnásobnou diskrimináciou.
„K homofóbii, bifóbii a transfóbii sa pripája aj sexizmus, sexuálne obťažovanie a rodové nerovnosti,“ uviedol Kuruc a dodal, že transrodové ženy sú obeťami nenávistných útokov aj na verejnosti a prežívajú tak veľký strach, čo sa odráža na ich psychickom zdraví.
Súčasne čelia aj systémovému útlaku, prekážkam pri medicínskej tranzícii či úradnej zmene rodu. Podľa organizácii sa im snažia skomplikovať či znemožniť právne tranzície aj niektorí politici.

Slovensko upiera ľudské práva

Daniela Mužíková z Amnesty International Slovensko pripomenula, „že páry rovnakého pohlavia a ani deti, ktoré vychovávajú, nepožívajú žiadnu právnu ochranu."
„Zákon o rodine a ďalšie právne predpisy im tak priamo upierajú právo na súkromný a rodinný život a ďalšie ľudské práva. Slovensko upiera svojim občiankam ľudské práva len na základe toho, kým sú a koho milujú," uzavrela Mužíková.

Viac k témam: MDŽ Medzinárodný deň žien, Mimovládne organizácie, Práva žienZdroj: SITA.sk - MDŽ je dňom, kedy je potrebné si pripomínať zlyhania a zanedbávanie práv žien zo strany štátu, zároveň šanca hľadať riešenia © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.