BRATISLAVA 30. júla (WebNoviny.sk) - Lesníci opakovane upozorňujú na podľa nich nepriaznivý stav v dolinách a lesoch Vysokých Tatier, kde v dôsledku bezzásahovosti odumierajú stromy.
Ako vo vyhlásení uviedol generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra Ľuboš Halvoň, lesy prestávajú plniť vodozádržnú a pôdoochrannú funkciu. Dôsledkom toho majú prívalové dažde čoraz ničivejšie dopady na prírodu aj majetok, čoho dôkazom je aj nedávna povodeň vo Vysokých Tatrách, kde počas dvoch dní spadlo vyše 100 mm zrážok.

Dochádza k hromadnému odumieraniu lesa

„Ide o výnimočnú intenzitu zrážok a podobné situácie zrejme budú so zmenou klímy čoraz častejšie a je potrebné hľadať preventívne opatrenia v manažmente krajiny, ktoré budú minimalizovať materiálne škody i negatívne dopady na prírodu,“ uviedol Halvoň.

Odporúčame:Vyschnuté lesy vo Vysokých Tatrách strácajú schopnosť zadržiavať vodu

Podľa Halvoňa primárnou úlohou lesných porastov v povodí potokov a riek je zadržanie vody v povodí. “Je dôležité uvedomiť si, že regulovaný vodný režim v lesnom prostredí môže uspokojivo a dlhodobo plniť iba zdravý les,“ vyhlásil. Veterná a následná podkôrniková kalamita však podľa neho spôsobila odumretie značnej časti smrekových porastov vo vyššie položených lokalitách, čím sa riziko povodní v Tatrách ešte výraznejšie zvýšilo. „Znemožnením sanácie a racionálneho hospodárenia v lesoch rozšírením bezzásahového územia došlo a stále dochádza k hromadnému odumieraniu lesa. Možno teda konštatovať, že Tatry ako celok dnes majú významne zníženú retenčnú schopnosť,“ upozornil Halvoň.

Na nebezpečenstvo upozornili skôr

"Na rozpad lesných ekosystémov v bezzásahovej zóne upozorňovali ešte pred povodňou aj Štátne lesy Tatranského národného parku (ŠL TANAP), a to listom okresnému úradu životného prostredia v Prešove a Štátnej ochrane prírody (ŠOP). V bezzásahovej zóne Tatranskej Javorinky v okolí tokov Bielej vody a Javorinky je podľa ŠL TANAP-u asi 250-tisíc odumretých stromov. Množstvo popadaných stromov v toku naďalej pribúda a reálne hrozí riziko ohrozenia ľudských životov a veľkých materiálnych škôd ako napríklad zničenie mostov, chodníkov či prístupových ciest,“ píše sa v liste.

Odporúčame:Vyjadrenia lesníkov o povodni v Tatrách nemajú oporu ani na ministerstve, ani u vodohospodárov

„Naše snahy o odstránenie popadaných stromov predovšetkým v koryte potoka Biela voda dokladuje kvantum listov, ktoré sa nazhromaždili za posledných desať rokov,“ uviedla pre agentúru SITA Martina Petránová, koordinátor vonkajšej komunikácie ŠL TANAP. Na nebezpečenstvo vzniku povodní podľa nej upozorňovali aj koncom roka 2014, keď došlo k rozsiahlemu polomu lesného porastu v hornej časti Bielovodskej doliny. Z vodného toku žiadali odstrániť vyvrátené stromy, ktoré v ňom vytvárali prekážku, správa TANAP-u s tým však nesúhlasila. Jej argumentom bola práve bezzásahovosť.
Zásah do toku Biela voda považovali štátni ochranári za problematický, keďže lokalita, v ktorej sa mal vykonať, sa nachádzala v najprísnejšom stupni ochrany prírody a podľa nich by mohlo dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu chránených druhov rastlín. Oddelenie komunikácie ŠOP agentúru SITA informovalo, že jedinú žiadosť o odstránenie stromov dostali od Slovenského vodohospodárskeho podniku v júni. „Išlo o odstránenie piatich stromov na ramene vodného toku Biela voda v katastrálnom území Tatranská Javorina, ktoré spôsobovali vyliatie vody z koryta,“ uviedla ŠOP.

Cestu mali stavať ďalej

Ako pre agentúru SITA konštatoval environmentalista z iniciatívy My sme les Erik Baláž, povodne a s tým súvisiace zmeny toku koryta sú v tokoch toho typu úplne prirodzené. „Ekosystém rieky je od toho priamo závislý a mnohé druhy bez neho nemôžu vôbec existovať,“ uviedol. Problémom podľa Baláža je, že cesty v dolinách sú postavené popri riekach a keď sa tok posunie, zoberie aj kus cesty.
„Cestu mali stavať ďalej, mierne vo svahu, ak nechceli mať takéto problémy. Jediné riešenie, ako ochrániť cestu, je vybagrovať naozaj hlboké a široké koryto, ktoré by dokázalo odviesť všetku vodu, no ekosystém by sa úplne zničil,“ zdôraznil. Dodal, že vyťahovanie stromov z koryta je tiež problematické, keďže predstavujú úkryty pre ryby a dôležitú biomasu. „Pri povodňovej situácii potoky aj tak berú stromy rastúce na brehoch. Vyťahovať suché stromy preto problém nevyrieši." V súvislosti s nedávnou povodňou vo Vysokých Tatrách Baláž vysvetlil, že povodňová situácia bola iná ako obvykle. V nižších polohách totiž pršalo pomerne málo, no extrémne zrážky boli vysoko v horách, kde padali na skalnaté steny štítov. „Potoky v podhorí majú malé prietoky. Tieto povodne vznikli prevažne zo skalných stien, ktoré sa premenili na vodopády,“ vyhlásil.
Viac k témam: lesy, TANAP Tatranský národný parkZdroj: Webnoviny.sk - Lesníci opakovane upozorňujú na nepriaznivý stav v Tatrách, bezzásahovosť zvyšuje riziko škôd © SITA Všetky práva vyhradené.

Zdroj a foto: SITA

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.