Podľa Michala Šimečku (PS/RE) sa v Kazachstane ukázalo, že aj tie najtvrdšie diktatúry sú v princípe nestabilné. Ich realitou častokrát je úpadok demokracie, zlé ekonomické pomery a v prípade Kazachstanu aj strata suverenity, ktorú spôsobil príchod ruských vojsk na jeho územie.

Nechcú diktatúru

Nepokoje v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu podľa Miriam Lexmann (KDH/EPP) dokazujú, že ľudia nechcú žiť v režime diktatúr, ktoré potláčajú základné ľudské práva. Dokázali to revolúcie na Ukrajine, Gruzínsku, Arménsku či Bielorusku.
„Je základným ľudským právom demonštráciou vyjadriť svoj názor a postaviť sa za to, v akej krajine chcú jej občania žiť, aké politické usporiadanie si želajú a tiež ochraňovať ekonomickú prosperitu pred korupciou,“ skonštatovala europoslankyňa.

Pokusy žiť slobodne

Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) si praje, aby sa čoraz viac ľudí pokúšalo žiť slobodne a aby ich snaha bola úspešná. „Ľudia v každej krajine majú obmedzenú trpezlivosť s vládou, ktorá od nich nemá poverenie vládnuť, avšak mnohé autokratické režimy pretrvávajú aj dlhé desaťročia,“ povedal. Doplnil, že je v záujme slobodných a demokratických krajín šíriť slobodu a demokraciu ďalej.

Viac o téme: Koronavírus

To, čo sa stalo v Kazachstane sa podľa Michala Wiezika (PS/RE) dá interpretovať ako signál, že niečo podobné sa môže stať v Rusku či iných autoritatívnych krajinách. Informovaná spoločnosť podľa neho odmieta byť ticho a je z autoritatívneho vládnutia unavená.
„Formálna stabilita režimu môže byť zradná,“ dodal. Podľa Wiezika ukázali udalosti v Kazachstane túžbu ľudí po slobode a tomu budú čeliť všetky diktatúry na svete.

Nespokojní ľudia

Eugen Jurzyca (SaS/ECR) tvrdí, že v krajinách, kde nefunguje trhová ekonomika, sú ľudia nespokojní, pretože nedosahujú úroveň napríklad Pobaltských krajín, ktoré boli tiež súčasťou Sovietskeho zväzu. V Kazachstane sa ale ukázalo, že na zložité politické zmeny nestačí len hnev ulice.
Róbert Hajšel (Smer-SD/S/D) pripomína, že situácia v Kazachstane ukázala, ako sociálne napätie spôsobené najmä vyššími cenami energií môže ľahko prerásť aj do veľkých ozbrojených nepokojov až na hranicu občianskej vojny.
„Kazachstan sa totiž určite viac ako na demokraciu podobá na autoritatívny režim, ktorého limity znášajú občania ľahšie, pokiaľ majú garantované aspoň ekonomicko-sociálne podmienky na život,“ doplnil.

Pandémia koronavírusu

Miroslav Číž (Smer-SD/S/D) vidí problém nielen Kazachstanu v rastúcich cenách energií. Situácii nenahráva v pozitívnom zmysle slova ani pandémia koronavírusu.
„Krajina bojuje s rastúcou infláciou, ktorá tlak na sociálne slabšie skupiny spoločnosti ešte umocňuje. Podobné incidenty môžeme očakávať v globálnom kontexte, ak sa ceny energií rýchlo nezačnú stabilizovať,“ skonštatoval.
Podľa jeho kolegyne Moniky Beňovej (Smer-SD/S/D) ukázala kríza v Kazachstane krehkosť autoritárskych režimov, ktoré sa môžu navonok javiť ako stabilné.

Nespravodlivé rozdiely

Osud každej diktatúry podľa Ivana Štefanca (KDH/EPP) raz spečatia jej vlastní občania. Silným spúšťačom sú podľa neho vždy nespravodlivé priepastné rozdiely v prerozdelení majetku.
Kazachstan zasiahli začiatkom januára rozsiahle nepokoje, ktoré boli spôsobené nárastom ceny skvapalneného plynu. Boje medzi demonštrantmi a armádou či políciou trvali niekoľko dní a v krajine bol vyhlásený núdzový stav. Násilné zásahy voči demonštrantom si vyžiadali stovky obetí, zabitých bolo aj niekoľko príslušníkov polície.

Viac k témam: Koronavírus, Nepokoje, Pandémia
Zdroj: Webnoviny.sk - Krízu v Kazachstane ukázala slabosti diktatúr a túžbu po slobode, vidia situáciu europoslanci © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.