Japonsko mieri k mesiacom Marsu, vzorky z Phobosu môžu odhaliť tajomstvá vzniku života

19.8.2026 (SITA.sk) - Nepilotovaná sonda zostane približne tri roky na obežnej dráhe Marsu.
Japonsko pripravuje ambicióznu vesmírnu misiu k mesiacom Marsu, ktorá by mohla pomôcť objasniť vznik Slnečnej sústavy aj podmienok potrebných pre život na Zemi. Sonda Martian Moons eXploration (MMX) má v najbližších mesiacoch odštartovať z vesmírneho strediska Tanegašima a pokúsi sa odobrať vzorky z povrchu mesiaca Phobos.
Nepilotovaná sonda zostane približne tri roky na obežnej dráhe Marsu. Na Phobose má pristáť a odobrať najmenej desať gramov materiálu. Povrch bude skúmať aj rover IDEFIX, pomenovaný podľa psa komiksového hrdinu Asterixa.
MMX bude pozorovať aj druhý Marsov mesiac Deimos, na ňom však nepristane. Kapsula so vzorkami z Phobosu by sa mala následne vydať späť k Zemi a približne v roku 2031 pristáť v Austrálii.
Japonská vesmírna agentúra JAXA dúfa, že vzorky pomôžu vyriešiť dlhoročnú otázku pôvodu mesiacov Marsu. Podľa jednej z teórií vznikli z materiálu vyvrhnutého po zrážke veľkého vesmírneho telesa s Marsom. Druhá predpokladá, že Phobos a Deimos boli pôvodne asteroidmi z vonkajších oblastí Slnečnej sústavy, ktoré zachytila gravitácia Marsu.
Odpoveď by mohla vedcom pomôcť lepšie pochopiť, ako sa na kamenné planéty vrátane Zeme dostali voda, prchavé látky a organické zlúčeniny potrebné pre vznik obývateľného prostredia.
„MMX objasní mechanizmy transportu, ktoré priniesli vodu, prchavé látky a organické zlúčeniny z vonkajšej Slnečnej sústavy do oblasti vnútorných kamenných planét - procesy, ktoré mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní podmienok vhodných pre život,“ povedal francúzsky astrofyzik Patrick Michel, ktorý pracuje na roveri IDEFIX.
Ak sú Phobos a Deimos skutočne pozostatkami takéhoto procesu, podľa Michela môžu obsahovať stopy súvisiace s pôvodom života, presnejšie s transportom materiálov, ktoré boli nevyhnutné pre jeho vznik na kamenných planétach.
Misia môže zároveň pripraviť pôdu pre budúce pilotované výpravy k Marsu. JAXA chce preveriť možnosť využitia Phobosu ako akejsi „prírodnej vesmírnej stanice“ a technológie potrebné na cestu k Marsu a späť.
Na projekte spolupracujú okrem JAXA francúzske Národné centrum pre vesmírne štúdie (CNES), Nemecké centrum pre letectvo a kozmonautiku (DLR), americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), Európska vesmírna agentúra (ESA), univerzity a technologické spoločnosti. Jednou z najväčších technických výziev bolo skonštruovať pristávacie nohy sondy, keďže gravitácia Phobosu je mimoriadne slabá.
Japonsko už má skúsenosti s odberom a návratom vzoriek z vesmíru. Sonda Hajabusa 2 dopravila v roku 2020 na Zem 5,4 gramu hornín a prachu z asteroidu vzdialeného stovky miliónov kilometrov. Pri pristávaní na Mesiaci v roku 2024 sa zase japonský modul SLIM prevrátil, napriek tomu dokázal vysielať údaje a prežil niekoľko lunárnych nocí.
Japonsko však v pretekoch o vzorky z okolia Marsu nie je samo. Čína plánuje okolo roku 2028 vypustiť misiu Tianwen-3, ktorá má priniesť vzorky priamo z Marsu približne v roku 2031 a mohla by sa na Zem vrátiť ešte pred japonskou MMX. Čína už v roku 2021 úspešne dopravila na povrch Marsu rover Ču-žung.

Viac k témam: Mars, VesmírZdroj: SITA.sk - Japonsko mieri k mesiacom Marsu, vzorky z Phobosu môžu odhaliť tajomstvá vzniku života © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.