Inštitút kajúcnika vznikol v Taliansku v rámci boja proti terorizmu, neskôr sa sprísnili podmienky jeho využívania

Zdôraznili to v rámci pripomienky k chystanej novele Trestného poriadku tykajúcej sa kajúcnikov z dielne ministerstva spravodlivosti členovia Súdnej rady SR, konkrétne sudca Peter Šamko a advokát Martin Bezák. Zároveň pripomenuli, že inštitút spolupracujúceho obvineného bol v Taliansku zavedený začiatkom 80. rokov 20. storočia, ako nástroj na odhaľovanie a rozkladanie teroristických skupín zvnútra, keďže vzhľadom na ich konšpiračný a uzavretý charakter, bolo náročné tieto skupiny odhaľovať bežnými dôkaznými prostriedkami a postupmi.

Zneužívanie inštitútu

„Až následne sa začal používať aj na odhaľovanie a postihovanie organizovaného zločinu neteroristického charakteru (mafie). Právna úprava spolupracujúceho obvineného však neposkytovala dostatočné záruky pred zneužitím tohto inštitútu, v dôsledku čoho sa začali vyskytovať falošné výpovede, ktorými spolupracujúci obvinení chceli dosiahnuť miernejší trest alebo osobnú pomstu. Na základe takýchto výpovedí následne došlo k odsúdeniu nevinných ľudí," uvádzajú členovia súdnej rady.
Pravdepodobne najznámejším je podľa Šamka a Bezáka prípad Enza Tortotu, známeho talianskeho televízneho moderátora, ktorý bol odsúdený (za členstvo v mafii, pozn. SITA) na základe výpovedí viacerých spolupracujúcich obvinených, ktoré sa neskôr ukázali ako úplne vymyslené. „To viedlo k prijatiu zákona, ktorý sprísnil a špecifikoval podmienky, za akých štát môže s obvineným „spolupracovať“ pri odhaľovaní trestnej činnosti," zdôraznili.

Podobný vývoj na Slovensku

Vo vývoji právnej úpravy spolupracujúceho obvineného v Taliansku a na Slovensku je podľa členov súdnej rady badať zjavné paralely.
„Rovnako ako v Taliansku, aj na Slovensku bol tento inštitút zavedený ako reakcia na prudký nárast organizovaného zločinu brachiálneho typu, ktorý sa rozšíril v dôsledku spoločenskej a právnej anómie po rozpade predchádzajúceho spoločensko-politického systému v roku 1989 a následnom rozpade Česko-Slovenska a ktorý bol sprevádzaný vlnou vrážd a ďalšej násilnej trestnej činnosti. Následná rekodifikácia Trestného zákona a Trestného poriadku v roku 2005 a vznik osobitných inštitúcií typu Špeciálneho trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR mali ambíciu zefektívniť využívanie tohto inštitútu aj v prípadoch odhaľovania organizovaného zločinu nebrachiálneho typu, ktorý sa zameriava na korupciu a majetkovú a hospodársku trestnú činnosť. Rovnako ako v Taliansku, ani na Slovensku tieto zmeny právnej úpravy nepočítali s účinnými zárukami, ktoré by zamedzili zneužitiu inštitútu spolupracujúceho obvineného," skonštatovali Šamko a Bezák.
Nedostatočnosť takejto právnej úpravy sa podľa nich prejavila v aplikačnej praxi existenciou viacerých prípadov nepravdivých výpovedí spolupracujúcich osôb, ktorými sa spolupracujúce osoby snažili dosiahnuť zmiernenie svojho potrestania alebo dosiahnuť úplnú beztrestnosť a na základe ktorých došlo nielen k vzneseniu obvinenia, ale aj k obmedzeniu osobnej slobody. Ako príklad uvádzajú členovia súdnej rady prípad prokurátora Mamráka, alebo advokáta Kulaka z tzv. kauzy Víchrica.

Inšpirácia českým modelom

Pokiaľ ide o český model právnej úpravy spolupracujúcich obvinených, za inšpiratívny možno podľa Šamka a Bezáka považovať najmä návrh na rozšírenie inštitútu obnovy konania aj na prípady, v ktorých spolupracujúca osoba nedodrží podmienky spolupráce.
„Je nutné súhlasiť s predloženým návrhom zákona, že musí existovať inštitút, ktorým by bolo možné zasiahnuť do právoplatného rozhodnutia týkajúceho sa spolupracujúcej osoby, pokiaľ nedodrží podmienky spolupráce. Takýto inštitút doposiaľ v Trestnom poriadku absentoval," skonštatovali členovia súdnej rady.
V tejto súvislosti navrhujú podľa vzoru českej právnej úpravy vypustiť z Trestného poriadku inštitúty dočasného odloženia vznesenia obvinenia spolupracujúceho obvineného, prerušenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného a podmienečného zastavenia trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
„O vine by mal vždy rozhodovať súd. Výnimky z tohto pravidla sú opodstatnené iba v prípadoch, kedy sa obvinenému v prípravnom konaní zastavuje trestné stíhanie z dôvodov, že sa skutok nestal, nie je trestným činom alebo ho nespáchal obvinený. V takýchto prípadoch by totiž ďalšie vedenie trestného stíhania voči obvinenému porušovalo zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov," zdôraznili Šamko a Bezák.

Prísnejšie pravidlá

Doplnili, že taktiež nie je opodstatnené, aby o podmienečnom zastavení trestného stíhania a zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného rozhodoval v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorého úlohou je garantovať v prípravnom konaní zachovávanie ľudských práv a základných slobôd v prípadoch, kedy je do nich orgánmi činnými v trestnom konaní zasahované, nie kvázi rozhodovať o otázke viny obvineného.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) v marci predstavil navrhované zmeny v nastavení inštitútu takzvaných kajúcnikov, teda spolupracujúcich obvinených. Zdôraznil, že cieľom nie je tento inštitút zrušiť, ale zachovať ho ako účinný nástroj v boji proti závažnej kriminalite. „Zároveň chceme nastaviť pravidlá tak, aby ho už nikdy nebolo možné zneužiť. Spravodlivosť nemôže stáť na účelových výpovediach ale na dôkazoch, pravidlách a dôvere,“ vyhlásil minister a dodal, že práve preto pripravili komplexnú zmenu nastavenia inštitútu kajúcnika.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Kajúcnik, Minister spravodlivosti SR, Novela trestného poriadku, Terorizmus, VíchricaZdroj: SITA.sk - Inštitút kajúcnika vznikol v Taliansku v rámci boja proti terorizmu, neskôr sa sprísnili podmienky jeho využívania © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.