Hrdzavá benzínka s jadrovým arzenálom. Rusko drží nad vodou ropa, ekonomika však spomaľuje

Ruská ekonomika sa čoraz viac podobá obrazu, ktorý o nej kedysi vyslovil americký senátor John McCain, keď povedal, že „Rusko je hrdzavá benzínka prezlečená za štát“. Napriek vysokým príjmom z exportu ropy a plynu totiž Moskva zápasí so spomaľovaním ekonomiky, rastúcimi nákladmi vojny a čoraz väčšou závislosťou od štátu.
Analytický portál liga.net upozornil, že ruská ekonomika sa v prvom kvartáli tohto roka prepadla o 0,3 percenta. Ide o prvý pokles od začiatku roka 2023. Samotný ruský prezident Vladimir Putin podľa tohto ukrajinského média verejne priznal obavy zo slabých ekonomických výsledkov.
Kremeľ síce naďalej profituje z drahšej ropy, no príjmy z energetických surovín už nestačia na zakrytie hlbších problémov ruskej ekonomiky. Veľká časť peňazí smeruje do vojenských výdavkov, dotovania štátneho aparátu a zalepovania rozpočtových dier. Výsledkom sú vysoké úrokové sadzby, rast daní a čoraz väčšie vytláčanie súkromného sektora štátom.

Skôr účtovný efekt

Podobne situáciu hodnotí aj analytik Sergej Vakulenko z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu. Vo svojej analýze upozorňuje, že ruský energetický gigant Gazprom síce opäť vykázal vysoký zisk, no ide skôr o účtovný efekt a dôsledok vyšších cien ropy než o reálne ozdravenie ekonomiky.
Vakulenko tvrdí, že Gazprom dnes v podstate zachraňujú príjmy z ropnej divízie Gazprom Nefť. Plynárenský biznis, ktorý bol kedysi hlavným pilierom ruskej ekonomiky, po strate európskeho trhu výrazne oslabil. Firma zároveň čelí rastúcemu zadlženiu a prudkému nárastu nákladov na obsluhu dlhu.
Analytici tiež upozorňujú, že ruský model založený na exporte surovín má svoje limity. Vysoké ceny ropy síce krátkodobo prinášajú miliardy do štátnej pokladnice, no nedokážu vyriešiť technologické zaostávanie, nedostatok investícií ani odliv kvalifikovaných pracovníkov spôsobený vojnou a mobilizáciou.

Ekonomika postupne hrdzavie

Ekonomický tlak navyše zvyšujú sankcie Západu a rastúca izolácia Ruska od moderných technológií. Moskva je nútená čoraz viac orientovať export na Áziu, najmä na Čínu a Indiu, pričom často predáva suroviny so zľavou.
Aj preto sa čoraz častejšie objavujú názory, že Rusko síce naďalej zarába na rope a plyne, no jeho ekonomika postupne hrdzavie. Krajina ostáva závislá od vývozu energetických surovín, zatiaľ čo iné sektory stagnujú alebo upadajú. Západní analytici preto hovoria o tom, že obraz „hrdzavej benzínky“ dnes na Rusko sedí viac než kedykoľvek predtým.

Viac k témam: Ruská ekonomika, ruská ropa, Ruský plynZdroj: SITA.sk - Hrdzavá benzínka s jadrovým arzenálom. Rusko drží nad vodou ropa, ekonomika však spomaľuje © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.