Hnutie Slovensko vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa vzdal svojej funkcie

Generálna prokuratúra (GP) SR preskúmala zákonnosť postupu rozhodnutia MV SR v dvoch veciach, ktoré sa týkajú financovania volebnej kampane na prezidentské voľby v roku 2024. Prokuratúra skonštatovala, že vo veci možného prekročenia prípustnej sumy nákladov na kampaň Petrom Pellegrinim, v ktorej rezort vnútra nezačal administratívne konanie, je podozrenie zo spáchania právneho deliktu.

Bol podaný protest prokurátora

Žilinka dodal, že ministerstvo ani nezabezpečilo všetky podklady spojené s výkonom kontroly dodržiavania zákonností pri financovaní prezidentskej kampane. V súvislosti s pokutou, ktorú udelili prezidentovi, Žilinka vysvetlil, že prezident má ústavnú imunitu.
„Táto procesná imunita prezidenta SR znamená, že počas výkonu funkcie prezidenta ho nie je možné stíhať ani za správny delikt podľa zákona o volebnej kampani, ktorého by sa dopustil pred ujatím sa výkonu funkcie prezidenta. Bude to možné až po zániku výkonu tejto ústavnej funkcie,“ spresnil generálny prokurátor.
Zo strany MV SR tak podľa GP SR došlo k porušeniu zákona, keď uložil pokutu Pellegrinimu vo výške desaťtisíc eur za spáchanie správneho deliktu podľa zákona o volebnej kampani. Rezort vnútra porušil zákon tým, že aj napriek ústavnému zákazu počas výkonu funkcie prezidenta stíhať ho za právny delikt, začalo konanie a následne vydalo rozhodnutie o pokute.
Žilinka tiež upozornil na to, že prezident sa ani vlastným prejavom vôle tejto imunity nemôže vzdať. Proti rozhodnutiu ministerstva vnútra bol tak podaný protest prokurátora aj s návrhom napadnuté rozhodnutie v zrušiť v celom rozsahu ako nezákonné.

Pripravujú zmenu ústavného zákona

Hnutie Slovensko avizovalo zámer predložiť do Národnej rady (NR) SR návrh uznesenia, ktoré by konštatovalo, že hlava štátu porušila zákon o volebnej kampani tým, že antidatovala podpis poverenia predsedníctva NR SR, jeho spolustraníci Matúš Šutaj Eštok, Branislav Ondruš a Kamil Šaško (zo strany Hlas-SD, ktorej Pellegrini predsedal pred tým, než sa stal prezidentom - pozn. SITA) počas moratória platili príspevky na jeho podporu, a tiež tým, že prezident zamlčal pôžičku od svojej sestry Evy Pellegrini v sume 300-tisíc eur.
Zároveň podľa matovičovcov neuviedol výdavky na reklamu od influencerov, čím výrazne prekročil zákonný limit kampane. „Hnutie zároveň pripravuje zmenu ústavného zákona, ktorá zamedzí generálnemu prokurátorovi v budúcnosti zneužívať právomoci na ochranu prezidenta pred zodpovednosťou," avizuje politický subjekt.
Na vyjadrenia Žilinku zareagoval aj poslanec Ondrej Dostál (OKS, zvolený na kandidátke SaS). Poukázal, že Žilinka sa odvoláva na článok 107 ústavy, tvrdiac, že prezident má privilégium nestíhateľnosti, a že „počas výkonu funkcie prezidenta ho nie je možné stíhať ani za správny delikt podľa zákona o volebnej kampani, ktorého by sa dopustil pred ujatím sa výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky“.
Dostál je toho názoru, že generálny prokurátor sa mýli a ústava prezidenta nechráni pred potrestaním za spáchanie správneho deliktu. „Čl. 107 ústavy znie: „Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada SR na Ústavný súd SR, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať," citoval Dostál.

Zrušenie priestupkovej imunity

Poukázal, že podľa Žilinkových vyjadrení tento článok vylučuje nielen trestné stíhanie prezidenta počas výkonu jeho funkcie, ale aj jeho potrestanie za spáchanie správneho deliktu. V takom prípade by teda hlavu štátu článok 107 chránil nielen pred potrestaním za spáchanie správneho deliktu, ale aj pred postihnutím za spáchanie priestupku. „Opak je však pravdou," tvrdí Dostál.
Poslanec v tomto smere poukázal na zákon o priestupkoch, ktorý od 1. marca 2012 umožňuje prejednať aj priestupok, ktorého sa dopustil prezident. „Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie fyzickej osoby, ktoré je priestupkom podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu a konania sa dopustil prokurátor, generálny prokurátor Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky,“ citoval Dostál. Podľa jeho slov by nemalo žiadnu logiku, aby článok 107 chránil prezidenta vo veci trestných činov a správnych deliktov, ale už nie vo veci priestupkov. Správne delikty majú podľa poslancovho vyjadrenia svojou povahou bližšie k priestupkom, ako k trestným činom.
„Zaujímavé pritom je, že zrušenie priestupkovej imunity prezidenta má na svedomí Smer-SD. V roku 2011 prišli poslanci končiacej vládnej koalície s návrhom na zrušenie priestupkovej imunity poslancov, keďže na zrušenie tej trestnoprávnej nemali potrebnú ústavnú väčšinu. V druhom čítaní prišli poslanci Smeru s pozmeňujúcim návrhom, aby sa priestupková imunita zrušila aj prezidentovi. Ich pozmeňujúci návrh bol schválený a platí dodnes. Hoci sa v tom čase aj dnes objavili aj názory, že zrušenie priestupkovej imunity prezidenta by mohlo byť v rozpore s čl. 107 ústavy, predmetné ustanovenie umožňujúce prejednať priestupok, ktorého sa dopustil prezident, dodnes platí, nebolo zrušené, ani ústavný súd nekonštatoval jeho protiústavnosť. Preto je potrebné vychádzať z prezumpcie jeho ústavnosti," uviedol ďalej poslanec.

Stíhanie a správne delikty

Dostál tiež tvrdí, že hoci je možné slovo stíhať v predmetnom článku ústavy vykladať aj širšie ako len trestne stíhať, domnieva sa, že širší výklad by bol nesprávny. Podľa jeho vysvetlenia by znamenal, že prezidenta nemožno stíhať za spáchanie trestného činu, priestupku, ani správneho deliktu.
„Ak aj necháme bokom argument platným znením priestupkového zákona, ktoré umožňuje postihnúť prezidenta za dopustenie sa priestupku, slovo stíhať sa v právnom poriadku SR používa vo vzťahu k trestnému stíhaniu podľa Trestného zákona a Trestného poriadku. A výnimkou je „ústavné stíhanie“ prezidenta za úmyselné porušenie ústavy a vlastizradu upravené v čl. 107 ústavy," vraví.
Poukázal, že vo vzťahu k priestupkom a správnym deliktom právne predpisy nehovoria o stíhaní, keďže priestupky sa nestíhajú, ale objasňujú a prejednávajú. Rovnako je to i v prípade správnych deliktov, o tých sa vedie konanie a rozhoduje sa o uložení sankcie. Podľa Dostála z toho vyplýva, že článok 107 odkazuje na trestnoprávne stíhanie, ktorému bráni, a ústavnoprávne stíhanie, ktoré umožňuje, no netýka sa správneho trestania, čiže priestupkov a správnych deliktov „pred prejednaním ktorých a postihom za ich spáchanie nie je prezident ústavou chránený", uzavrel poslanec.
Pellegrini dostal pokutu za porušenie pravidiel volebnej kampane na základe rozhodnutia z 19. marca, ktoré vynieslo ministerstvo vnútra. Pokuta bola vo výške desaťtisíc eur, hlava štátu ju bezodkladne aj zaplatila. Hovorkyňa Kancelárie prezidenta SR Patrícia Medveď Macíková vtedy informovala, že Pellegrini svoje pochybenie uznal a verdikt nenapadol.

Viac k témam: Generálny prokurátor SR, Pokuta, Predvolebná kampaň, Prezident SRZdroj: SITA.sk - Hnutie Slovensko vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby sa vzdal svojej funkcie © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.