Hľadáme oblasti, kde má zásah EÚ najväčšiu pridanú hodnotu – ROZHOVOR

Ako ich zosúladiť s reálnymi potrebami Slovenska? Príďte na Jarnú ITAPA 2025, kde sa o tom bude hovoriť z viacerých strán. Jedným zo spíkrov bude aj Radim Dvořák, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý v rozhovore pre ITAPA predstavuje hlavné myšlienky svojho vystúpenia.
Sme v čase príprav nového finančného rámca. Čo Európska komisia vníma ako podstatné pri nastavovaní investičných priorít? Ako sa zohľadnia potreby Slovenska, resp. bude mať Slovensko priestor na prerozdelenie zdrojov podľa svojich špecifík?
V súčasnosti Európska komisia kladie pri úprave investičných priorít dôraz na to, aby bol rozpočet EÚ adresný, jednoduchší, flexibilnejší, pohotovejší a menej rigidný a aby mal pozitívny dopad na život ľudí. To znamená, že sa zameriavame na konkrétne politické ciele a potreby, pričom vyhľadávame oblasti, kde má zásah EÚ najväčšiu pridanú hodnotu.
Programy budú prispôsobené národným špecifikám, budú mať jednoduchšie pravidlá pre prístup k financiám a budú spájať reformy s investíciami. Nový finančný rámec bude vyvažovať dlhodobé investície a bude schopný plynulo sa prispôsobiť novým výzvam. Každé jedno euro by tak malo mať maximálny prínos a malo by znásobiť využitie ďalších zdrojov financovania.
K viacročnému finančnému rámcu Európska komisia zorganizovala panelové diskusie, do ktorých sa od marca zapojilo 150 náhodne vybraných občanov z 27 členských štátov EÚ vrátane Slovenska, aby odpovedali na otázku, aké priority a opatrenia financované EÚ prinášajú Európanom najväčšiu pridanú hodnotu. Ich odporúčania sa zohľadnia pri formovaní budúceho dlhodobého rozpočtu EÚ. Tieto diskusie sú súčasťou väčšieho úsilia Komisie, aby budúci rozpočet EÚ lepšie reflektoval potreby obyvateľov Únie.
Súbežne je do konca mája 2025 otvorené aj online diskusné fórum cez Platformu na zapojenie občanov, aby sa k novému rozpočtu EÚ mohla vyjadriť aj široká verejnosť.
Politika súdržnosti sa má modernizovať – čo konkrétne to znamená pre slovenské regióny, najmä tie menej rozvinuté? Ako sa zmení spôsob podpory regiónov, bude prístup k financovaniu jednoduchší? Aké nástroje sa plánujú zaviesť pre efektívnejšie investovanie?
Politika súdržnosti s rozpočtom 392 miliárd eur v súčasnom programovom období 2021 – 2027 je hlavnou investičnou politikou EÚ.
V budúcnosti by mala koordinácia medzi národnými plánmi a politikami EÚ uľahčiť prístup k financovaniu, pričom napríklad nástroj na koordináciu v oblasti konkurencieschopnosti pomôže identifikovať projekty európskeho záujmu. To by malo eliminovať byrokratické prekážky a urýchliť implementáciu projektov.
Politika súdržnosti by mala tiež posilniť regionálnu perspektívu. Mala by byť zachovaná zásada viacúrovňového riadenia a partnerstva, čo znamená, že miestne a regionálne orgány zostanú aktívnymi partnermi pri príprave a implementácii projektov. Financovanie sa tak lepšie prispôsobí špecifickým potrebám jednotlivých regiónov. Mali by byť tiež vytvorené vhodné podmienky na zlepšenie riadiacich štruktúr na pomoc s reformami. Táto podpora by sa mala zamerať na znižovanie regionálnych rozdielov a stimulovanie hospodárskeho potenciálu.
Ako sa plánuje v novom období zosúladiť financovanie z eurofondov s klimatickými a digitálnymi cieľmi? Nehrozí pritom oslabenie podpory pre tradičné oblasti ako infraštruktúra či sociálne služby?
Súčasná kohézna politika Európskej komisie na obdobie 2021 – 2027 už smeruje k riešeniu regionálnych rozdielov prostredníctvom „tradičných“ investícií, pričom zároveň podporuje politické ciele EÚ, najmä prechod na ekologickejšie a digitálnejšie hospodárstvo. Tieto ciele budú aj naďalej kľúčové na zabezpečenie konkurencieschopnej Európy a v budúcnosti budú naďalej podporované prostredníctvom viacerých nástrojov.
V budúcom rozpočte by sme chceli zaviesť Európsky fond pre konkurencieschopnosť, ktorý by mal ponúknuť jednoduchšie pravidlá a transparentnejšie postupy. Investičnú silu bude EÚ sústreďovať v strategicky dôležitých sektoroch v prospech celého jednotného trhu.
Fond pre konkurencieschopnosť v novom rozpočte by mal nahradiť viacero existujúcich finančných nástrojov EÚ s podobnými cieľmi. Aby sme ochránili našu prosperitu aj sociálnu spravodlivosť v Únii, musíme podniknúť rázne kroky pre lepšiu konkurencieschopnosť nielen na Slovensku, ale aj v celej EÚ.
Čo považujete v súvislosti s vaším vystúpením na Jarnej ITAPA 2025 za hlavný odkaz, ktorý by ste radi sprostredkovali publiku?
Rád by som zdôraznil, že zelená a digitálna transformácia nie je len technickou výzvou, ale predovšetkým príležitosťou pre Slovensko. EÚ má ambíciu zostať globálnym lídrom v oblasti udržateľnosti, inovácií a digitálnych technológií. Stojí pevne po boku členských štátov pri napĺňaní týchto spoločných cieľov, či už ide o digitálnu transformáciu, prechod na zelenú ekonomiku alebo znižovanie regionálnych rozdielov. Verím, že aj vďaka môjmu vystúpeniu na jarnej konferencii ITAPA budeme môcť odštartovať na Slovensku hlbšiu diskusiu o tom, ako by mal vyzerať viacročný finančný rámec – budúci rozpočet Európskej únie.
Radim Dvořák vystúpi v prvý deň konferencie v 1on1 rozhovore Čo bude Európa financovať v novom období?.  Neváhajte a zabezpečte si vaše miesto. Registrovať sa môžete tu. Jarná ITAPA 2025, 3. a 4. júna 2025 v Bratislave.

Viac k témam: ITAPA, Jarná ITAPA, Jarná ITAPA 2025, RozhovoryZdroj: SITA.sk - Hľadáme oblasti, kde má zásah EÚ najväčšiu pridanú hodnotu – ROZHOVOR © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.