Ekonomické aspekty vnútropolitickej krízy v Kazachstane

Aj napriek tomu, že v predpandemickom období ekonomika Kazachstanu stabilne rástla, jej najväčšou slabinou bola a dodnes je inflácia. Od prechodu meny na plávajúci kurz v roku 2015, je oslabovanie lokálneho tenge hlavným impulzom inflácie. Za ostatné roky devalvovala miestna mena až o 200 % z 188 tenge za dolár na úroveň cez 434 tenge za jeden dolár. Tak ako iné krajiny závislé na vývoze nerastných surovín, je aj mena Kazachstanu veľmi citlivá na výkyvy svetových cien ropy. Podobné výkyvy sme videli napríklad aj v prípade ruského rubľa počas ropnej vojny s krajinami OPEC na jar v roku 2020.
Previazanosť kazašskej ekonomiky s ekonomikou Ruska v rámci Eurázijskej ekonomickej únie je ďalšou výzvou pre domáce politické vedenie. Sankčný režim voči Rusku narušil plynulý zahraničný obchod so Západom, ale aj nestabilný kurz rubľa následne negatívne vplýval na tenge. Aj keď slabá domáca mena nemusí znamenať problémy pre zahraničných investorov, ktorým sa na jednej strane znižujú náklady prevádzku biznisu, nestabilná spoločenská situácia, ktorá je jej dôsledkom, už áno. A presne takej vyhrotenej situácie sme boli svedkami na začiatku roka 2022. S rastúcim inflačným tlakom, prišlo postupné zdražovanie elektrickej energie a vody, pretože bez týchto krokov neboli dané odvetvia schopné generovať zisky ani modernizovať infraštruktúru. Zvyšujúce sa náklady na život, zdražovanie plynu a energií sa stali impulzom pre nedávne násilné protesty a ozbrojené strety, ktoré v krajine vyvolali politickú krízu a tlak na súčasného prezidenta Kasyma-Žomart Tokajeva.
Vzhľadom na problematickú situáciu v jednotlivých regiónoch Kazachstanu a politické delenie krajiny podľa tradičnej klanovej príslušnosti je zatiaľ náročné dostatočne presne odhadnúť post-krízový vývoj. Ku dnešnému dňu je však situáciu stabilizovaná, došlo k niekoľkým zmenám na kľúčových postoch vedenia krajiny. Pozitívnym signálom je, že aj obava z užšej previazanosti na Rusko aj v kontexte prítomnosti vojsk sa nenaplnila, a preto aj scenár uzatvorenia krajiny a vnútornej izolácie je málo pravdepodobný.
Zahraničný obchod Kazachstanu a Slovenska v tomto prípade nepredpokladá veľké straty, avšak pre slovenských podnikateľov je kľúčová predvídateľnosť a vnútorná stabilita v tejto najväčšej krajine Strednej Ázie. Oproti minulosti, kedy sme do Kazachstanu primárne vyvážali, dnes máme saldo v zahraničnom obchode záporné na úrovni -38 % a to najmä vďaka dovozu ropy. Ekonomická aktivita posledných piatich rokov a obchodný obrat medzi obomi krajinami signalizuje rastúcu popularitu Kazachstanu pre slovenských podnikateľov. Na jeseň minulého roka sme mali možnosť vidieť kulmináciu diplomaticko-ekonomických aktivít slovenských exportérov nielen v kontexte návštevy ministra zahraničných vecí SR s podnikateľskou delegáciou, ale aj ohlasované investície a podpísané kontrakty medzi slovenskými a kazašskými podnikateľmi. Jedným dychom však treba podotknúť že ekonomický prím v Kazachstane hrá aj naďalej Rusko a Čína, kedy druhá menovaná veľmoc svojou asertívnou cenovou politikou dáva priestor len veľmi úzko špecializovaným spoločnostiam alebo väčším globálnym hráčom.
Ostáva tak dúfať, že po stabilizácii situácie Kazachstan opäť nastúpi na proreformnú cestu predvídateľného rozvoja a lídra pozitívnych zmien v regióne, s ktorým bude Slovenská republika aj naďalej upevňovať obchodné vzťahy a tým aj zvýši potenciál ďalších komerčných príležitostí pre slovenských podnikateľov.

Informačný servis

Viac k témam: ekonomika, Kazachstan, PR
Zdroj: Webnoviny.sk - Ekonomické aspekty vnútropolitickej krízy v Kazachstane © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.