Dôvody na zrušenie ÚŠP neexistovali a verejnosť bola oklamaná, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu

Neplatia viaceré vládne tvrdenia

Ako ďalej povedal, Ústavný súd SR pri posudzovaní novely Trestného zákona odmietol, že by činnosťou špeciálnej prokuratúry boli masívne porušované ľudské práva, ako to prezentovala súčasná vládna garnitúra.
„Rovnako neplatí tvrdenie, že na ÚŠP bola tzv. 'systémová zaujatosť' prokurátorov, a voči týmto rozhodnutiam bolo možné sa brániť len postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Po vytvorení Oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR však už nie je vo väčšine prípadov možné použiť ani postup podľa paragrafu 363. Ak tvrdíme, že na ÚŠP bola nejaká 'systémová zaujatosť', tak vytvorením nového oddelenia na GP SR je takáto 'systémová zaujatosť' ešte výraznejšia,“ zdôraznil Daňko.
Zároveň upozornil na prieťahy vo vyšetrovaní v tých prípadoch, ktoré predtým riešil ÚŠP. „Viaceré spisy boli prerozdelené na krajské prokuratúry, kde si ich musia prokuratúry naštudovať. Napríklad sme nedávno poukázali na prípad korupcie, kde bol použitý agent, no po roku a pol sa vo veci nekoná. Rovnako po zrušení ÚŠP bolo podaných menej obžalôb na Špecializovaný trestný súd (ŠTS),“ uviedol Daňko.

Stratili sme profesionálnych prokurátorov

Zrušením ÚŠP tiež podľa Daňka Slovensko prišlo o profesionálnych prokurátorov. „Väčšina z nich už v tejto agende nepracuje alebo odišli do civilu. Zrušením ÚŠP trpia aj krajské prokuratúry. Napríklad prokurátori z Krajskej prokuratúry Prešov alebo Krajskej prokuratúry Košice musia chodiť na pojednávania cez celú republiku do Pezinka na ŠTS. Veľakrát sa pojednávanie odročí a oni precestujú celý deň zbytočne. Tento čas by vedeli využiť efektívnejšie,“ doplnil Daňko. Ako dodal, zrušenie špeciálnej prokuratúry aj spolu s novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré pomohli, resp. „amnestovali“ viac ako 1 324 obvinených osôb, hodnotí ako nesprávny a zlý krok.
Ako v tejto súvislosti povedala riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková, už samotné zriadenie oddelenia závažnej kriminality na GP SR naznačuje potrebu špecializácie prokurátorov na dozorovanie určitého druhu trestných konaní. „Zriadenie osobitných oddelení na prokuratúre ukazuje, aké priority mal štát v trestnej politike - a teda zrušenie takej inštitúcie, akým bol ÚŠP, ukazuje, čo už pre štát nie je priorita,“ skonštatovala Batková.

Prokurátorov trápia aj praktické prekážky

Ako ďalej uviedla, nejde o to, že by prokurátori na krajských prokuratúrach neboli dostatočne kvalifikovaní. „Avšak pre efektívne vedenie trestného stíhania v oblasti závažnej kriminality a korupcie v právomoci Špecializovaného trestného súdu je vhodné, aby sa týmito konaniami zaoberali špecializovaní prokurátori,“ zdôraznila Batková.
Doplnila, že samotní prokurátori krajských prokuratúr sa okrem iného potýkajú aj s praktickými prekážkami, ako je cestovanie z Košíc na pojednávania v Pezinku a s tým súvisiaca strata času či zvýšené náklady. „V tomto ohľade je možné hodnotiť presadenú zmenu skôr negatívne,“ dodala Batková.
Úrad špeciálnej prokuratúry ukončil svoju činnosť po 20 rokoch v marci 2024. Spisy trestných káuz boli v tejto súvislosti delimitované na krajské prokuratúry a väčšina prokurátorov prešla na generálnu prokuratúru. Bývalým prokurátorom ÚŠP zároveň ostali prípady, ktoré boli už rozpojednávané na súdoch alebo boli v štádiu návrhov na podanie obžaloby.

Nové Oddelenie závažnej kriminality

Na generálnej prokuratúre zároveň vzniklo Oddelenie závažnej kriminality. To sa zaoberá trestnými činmi, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu a týkajú sa najmä ochrany finančných záujmov Európskej únie.
Začiatkom marca tohto roka bývalý šéf ÚŠP Daniel Lipšic upozornil, že za prvé dva mesiace tohto roka bolo na Špecializovaný trestný súd podaných len päť obžalôb. Ako ďalej uviedol, jednu obžalobu v rozsiahlej daňovej trestnej veci podával on sám a ďalšiu obžalobu podal prokurátor Ondrej Repa, tiež z bývalého ÚŠP. Krajské prokuratúry tým pádom podali na ŠTS za prvé dva mesiace roka 2025 spolu tri obžaloby.
„Počas môjho pôsobenia na Úrade špeciálnej prokuratúry sme mesačne podávali v priemere viac ako 10 obžalôb, z ktorých veľká časť boli rozsiahle skupinové trestné veci. Naše obžaloby pritom mali na súdoch 93-percentnú až 94-percentnú úspešnosť,“ zdôraznil Lipšic.

Viac k témam: bývalý šéf ÚŠP, Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Korupcia, Nadácia Zastavme korupciu, Novela Trestného zákona, Prokurátor, riaditeľka organizácie Via IurisZdroj: SITA.sk - Dôvody na zrušenie ÚŠP neexistovali a verejnosť bola oklamaná, tvrdí Nadácia Zastavme korupciu © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.