Dobrovodský podal návrh na Ústavný súd. Tvrdí, že novela o mimovládkach porušuje ústavu aj ľudské práva

Zásah do základných práv a slobôd

Podľa verejného ochrancu práv napadnuté ustanovenia neprípustne a neprimerane obmedzujú základné práva a slobody fyzických a právnických osôb.
„Kľúčovým stavebným prvkom a zároveň podmienkou existencie slobodného a demokratického štátu je existencia a efektívne fungovanie občianskej spoločnosti. Jednotlivec, akokoľvek slobodný, je však samostatne slabý a z pohľadu verejnej moci a jej orgánov často až „neviditeľný“. Je len ťažko spôsobilý ovplyvňovať verejné a spoločenské dianie. A práve za účelom zvýraznenia hlasu, názorov, postojov a činností jednotlivcov, Ústava SR garantuje viacero základných práv, na základe ktorých umožňuje slobodné utváranie a fungovanie občianskej spoločnosti v rôznych podobách," uviedol ombudsman.

Združovacie právo a zmeny v parlamente

Medzi tieto podoby podľa neho patrí predovšetkým združovacie právo. Dobrovodský v tejto súvislosti ocenil, že Národná rada SR odstránila počas rokovania viaceré ustanovenia, ktoré považoval za nesúladné s ústavou a ktoré zasahovali do ľudských práv a slobôd.

V prípade, ak sa vám nezobrazil zdieľaný obsah nad týmto textom kliknite sem

„Parlamentu som zaslal k tejto otázke tri listy. Stále však v zákone zostali ustanovenia, ktoré neprípustne obmedzujú viaceré základné práva a slobody fyzických a právnických osôb. Toto obmedzenie nie je ústavne konformné," vyhlásil ombudsman.

Povinné zverejňovanie prispievateľov

Medzi problematické body novely verejný ochranca práv považuje napríklad povinné zverejňovanie prispievateľov a vplyv na ochranu súkromia. Novela totiž ukladá nadáciám, neinvestičným fondom a neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby povinnosť zverejňovať údaje o všetkých prispievateľoch, vrátane ich identifikačných údajov, ako meno, adresa a rodné číslo a tiež výšky príspevkov.
Ombudsman preto argumentuje, že napadnutá úprava odopiera darcom právo na anonymitu, ktoré mali podľa pôvodného znenia zákona. Ďalšími problematickými oblasťami sú podľa Dobrovodskáho obmedzenie voľného pohybu kapitálu, nedostatky v ochrane osobných údajov alebo zaradenie mimovládnych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií, ak prekročia stanovenú hranicu príjmov z verejných zdrojov.
Verejný ochranca práv v tejto súvislosti tvrdí, že toto rozšírenie pôsobnosti môže viesť k nadmernej byrokracii a obmedzeniu činnosti organizácií, ktoré sú pre spoločnosť dôležité.

Domnienka kumulácie príjmov

Ombudsman poukazuje aj na problém takzvanej domnienky kumulácie príjmov, ak štatutárny orgán pôsobí vo viacerých mimovládnych organizáciách. Takéto ustanovenie môže podľa verejného ochrancu práv neprimerane obmedzovať slobodu jednotlivcov a môže viesť k diskriminácii a k zbytočnej administratívnej záťaži.
Namietaná právna úprava podľa Dobrovodského pomerne tvrdo dopadá na malé občianske združenia a medzinárodné organizácie, ktorých ročný príjem nedosahuje 35 000 eur. Štatutár alebo člen štatutárneho orgánu, tak môže byť napadnutou právnu úpravou odrádzaný od zastávania obdobnej funkcie v ďalšej mimovládnej organizácii pod hrozbou toho, že by tým došlo k založeniu rozsiahlych povinností pre všetky mimovládne organizácie, v ktorých by zastával takúto pozíciu.

Zásah do občianskej spoločnosti

Novela podľa ombudsmana predstavuje vážny zásah do nezávislej činnosti občianskej spoločnosti a do práv jednotlivcov, čo môže byť v podmienkach demokratického a právneho štátu problematické. „Pevne verím, že ústavný súd sa mojím návrhom bude zaoberať v plnej miere a potvrdí, že ochrana základných práv a slobôd je v právnom štáte prioritou," dodal Dobrovodský.
Ústavný súd už v máji prijal na ďalšie konanie podnet k novele zákona o mimovládkach, a to v celom rozsahu. Predmetný podnet podala skupina 32 poslancov Národnej rady SR. Návrhu na pozastavenie účinnosti tejto novely však súd nevyhovel.

Kritika novely zo strany opozície a mimovládok

Novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorý parlament schválil v polovici apríla. Podľa predkladateľov je hlavným cieľom návrhu stransparentnenie fungovania mimovládok. Slovenské mimovládne organizácie aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovorili aj o protiústavnosti.
Opakovane ju nazývali „ruským zákonom“. Po množstve úprav zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdí, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov.

Viac k témam: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), Mimovládne organizácie, Novela zákona, Opozícia, podnet, Verejný ochranca právZdroj: SITA.sk - Dobrovodský podal návrh na Ústavný súd. Tvrdí, že novela o mimovládkach porušuje ústavu aj ľudské práva © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.