Do Európy už nie? Brusel chce tvrdo potrestať každého, kto bojoval za Putina

Správy Publikované: 16.7.2026 Poslať

16.7.2026 (SITA.sk) - Nový návrh je súčasťou pripravovaného 21. balíka sankcií proti Rusku.

Do Európy už nie? Brusel chce tvrdo potrestať každého, kto bojoval za Putina

Európska komisia pripravuje bezprecedentný krok, ktorý by mohol mať dlhodobé následky pre desaťtisíce ľudí bojujúcich vo vojne proti Ukrajine. Ako referuje web united24media.com, navrhuje totiž zakázať vstup do Európskej únie všetkým osobám, ktoré od začiatku ruskej invázie slúžili v ruských ozbrojených silách. Opatrenie by sa netýkalo iba ruských občanov, ale aj cudzincov či dokonca občanov členských štátov EÚ.
Nový návrh je súčasťou pripravovaného 21. balíka sankcií proti Rusku. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri jeho predstavení zdôraznila jasný odkaz. „Európa zostáva uzavretá pre každého, kto sa podieľal na invázii na Ukrajinu,“ vyhlásila.
Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Rusko od začiatku plnohodnotnej invázie naverbovalo viac ako 28-tisíc zahraničných dobrovoľníkov zo 136 krajín sveta. Do týchto čísel nie sú započítaní severokórejskí vojaci, ktorých malo byť podľa odhadov takmer 14 100. Moskva navyše plánuje počas roka 2026 získať ďalších približne 20-tisíc zahraničných regrútov.

Francúzsko a Taliansko odmietajú

Ak bude návrh schválený, zákaz vstupu sa bude vzťahovať bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Opatrenie tak môže zasiahnuť nielen Rusov, ale aj občanov krajín EÚ či tretích štátov, ktorí podpísali kontrakt s ruskou armádou.
Nie všetky členské štáty sú však s návrhom stotožnené. Francúzsko a Taliansko podľa informácií médií namietajú, že podobné opatrenie by sa mohlo stať precedensom pre širšie obmedzovanie ruských občanov. Tvrdia, že túto otázku by bolo vhodnejšie riešiť prostredníctvom vízovej politiky než sankcií.
Komisia argumentuje aj tým, že napriek sprísneniu vízových pravidiel v roku 2022 zostáva vstup Rusov do schengenského priestoru možný. V roku 2025 vydali krajiny Schengenu približne 480-tisíc turistických víz ruským občanom, čo je najvyšší počet od začiatku vojny. Odhaduje sa pritom, že do ruskej armády bolo naverbovaných približne 180-tisíc väzňov a niektorí z nich sa môžu pohybovať aj po Európe.

Rastúce riziko hybridných operácií

Ako príklad uvádza návrh bývalého veliteľa žoldnierskej Wagnerovej skupiny Andreja Medvedeva. Ten po úteku z Ruska získal v Nórsku obmedzené povolenie na pobyt napriek tomu, že úrady uviedli „vážne dôvody domnievať sa, že sa podieľal na vojnových zločinoch“. V ostatných mesiacoch sa pohyboval medzi Nórskom, Francúzskom a Švajčiarskom a podľa vyšetrovateľov sa stretával s osobami napojenými na Wagnerovu skupinu.
Európske bezpečnostné služby zároveň upozorňujú na rastúce riziko hybridných operácií. V období od februára 2022 do februára 2026 zaznamenali najmenej 151 prípadov sabotáží, podpaľačstva, pokusov o bombové útoky a ďalších incidentov, za ktorými mali stáť siete napojené na Rusko.
Materiál upozorňuje aj na rozsiahle vojnové zločiny pripisované ruským ozbrojeným silám. Ukrajina eviduje viac ako 213-tisíc prípadov podozrení z vojnových zločinov, vrátane systematického mučenia vojnových zajatcov, sexuálneho násilia či únosov viac ako 20-tisíc ukrajinských detí. Súčasťou textu je aj zmienka o praktike známej ako „obnulenie“, teda zabíjaní vlastných vojakov na zastrašenie alebo za trest.

Moskva získava bojovníkov z celého sveta

Správa zároveň približuje príbehy viacerých zahraničných dobrovoľníkov bojujúcich za Rusko. Medzi nimi je Brit Ben Stimson, ktorý bol vo Veľkej Británii odsúdený za teroristické trestné činy, no napriek tomu sa v roku 2024 pridal k ruskej armáde a dnes na sociálnych sieťach propaguje službu v jej radoch. Spomínaní sú aj britsko-írsky extrémista Aidan Minnis, francúzsky veliteľ dronovej jednotky Sergei Munier či škótsky dobrovoľník Ross McElvenny, ktorý po zranení získal ruské občianstvo.
Ukrajinské údaje naznačujú, že Moskva získava bojovníkov z celého sveta. Len z afrických krajín údajne vstúpilo do ruskej armády takmer 3 000 ľudí z 36 štátov, ďalší prichádzajú z Latinskej Ameriky, Ázie či Blízkeho východu. Mnohých lákajú sľuby vysokých platov, práce alebo ruského občianstva, no po príchode sa ocitnú vo vojenskej službe.
Európska komisia tvrdí, že práve týmto ľuďom chce vyslať jasný signál. Ak návrh prejde, služba v ruskej armáde sa môže stať rozhodnutím, ktoré bude mať následky ďaleko za hranicami bojiska - vrátane trvalej straty možnosti vstúpiť do Európskej únie.