Chatár Beránek vystúpil na proteste v Poprade, rozprával príbehy z jeho návštevy Kyjeva i Buče – VIDEO, FOTO

O tom, čo videl, porozprával v piatok večer počas protestného zhromaždenia aj na námestí v Poprade, ktoré tam viac ako rok organizuje občianska platforma Poprad za demokraciu. V sobotu sa na Ukrajinu vyberie opäť, aj s priateľmi.

Na námestí stál aj v roku 1968

Vystúpenie Beránka počas zhromaždenia nebolo pôvodne plánované, v zozname rečníkov uvedený nebol. Cítil však potrebu vypovedať o vojne za hranicami Slovenska.
„Je mi veľkou cťou, že tu môžem byť. I keď, aby som pravdu povedal, neviem, čo tu robím, pretože už je to 30 rokov, čo sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou demokracie, slobody. Ani som si nikdy nemyslel, že zase budem stáť na tomto námestí a bojovať o demokraciu,“ poznamenal v úvode prejavu. Na námestí v Poprade bol aj v roku 1968.

https://cdnv.sita.sk/sites/34/2017/05/beranek_protest_poprad_fa.mp4

„Keď týmito miestami prechádzali ruské tanky, keď tu zastrelili Jána Bonka, stál som tam, z druhej strany kostola,“ povedal. Prítomným sa rozhodol porozprávať o svojej dvojdňovej ceste na Ukrajine. „Minulý týždeň som sa sám a narýchlo rozhodol, že si kúpim lístok a pôjdem do Kyjeva. Keď som prišiel v Poprade na železničnú stanicu, nikto mi nevedel predať lístok, pretože do Kyjeva sa nejazdí. Nejako sa to však pánom na stanici po hodine podarilo uhrať,“ poznamenal.
V Čope v Zakarpatskej oblasti už na Ukrajine ho čakala hraničná kontrola, ktorá trvala dve hodiny, následne prestúpil na vlak do Kyjeva. Cesta tam trvala desať hodín. „Hneď vedľa hlavnej stanice v Kyjeve som si všimol prvé budovy zasiahnuté raketou, ale už sa tam aj opravuje," opísal.

Miestni mu rozprávali o vojne

Na otázku SITA, prečo sa rozhodol pre túto cestu, uviedol, že mu to našepkával vnútorný hlas. „Trikrát tam bola aj pani prezidentka, a ty si tam nebol ani raz, povedal som si,“ dodal.
Na druhý deň sa 74-ročný Beránek vybral do mesta Buča, kde bol spáchaný jeden z prvých masakrov v prvých dňoch vojny. Od Kyjeva je vzdialené 25 kilometrov, medzi nimi preteká rieka Irpin. Beránek sa tam odviezol v taxíku. Niektorí miestni, ktorých tam náhodne postretával, mu porozprávali o prvých dňoch vojny. Dva príbehy vyrozprával aj ľuďom na námestí v Poprade.
„Pri kostole so zlatou strechou som stretol pani, ktorá mi porozprávala o 24. februári. Keď sa nad ránom ozvali prvé výbuchy a streľba, všetci zbehli z panelákov dole do krytu. Streľba a výbuchy sa však ozývali celý deň. Chvíľami boli slabšie. Ľudia z Buče sa vtedy snažili autami a všetkými možnými spôsobmi dostať smerom do Kyjeva. Ona tam ostala,“ opísal.

Zobraziť fotogalériu k článku:Zhromaždenie Slovensko je Európa! (fotografie)

Na útek sa vydala na druhý deň, keď zistila, že ruské vojská sú už blízko Buče. Bežala popri hlavnej ceste, až kým jej jediné prechádzajúce auto nezastavilo. Spolu s jeho posádkou, mužom a ženou, sa vybrali smerom k mostu cez rieku Irpin, aby sa dostali do Kyjeva. Nestihli to, keďže pred ich očami ho ukrajinská obrana vyhodila do vzduchu. Nakoniec sa im podarilo dostať sa z Buče inými cestami. Ďalšia pani porozprávala Beránkovi práve o 25. februári, keď do Buče dorazili ruské vojská.

Do Kyjeva vycestuje opäť

„Videla to na vlastné oči. Rusi, ako prichádzali, okamžite zastrelili toho, koho chytili na ulici. Ona tých ľudí spoznávala z okna, išlo o jej susedov. Na ulici podľa nej ležalo za chvíľu plno mŕtvych. Asi do týždňa tam Rusi pochytali asi 400 ľudí a za chrámom všetkých postrieľali do masového hrobu,“ tlmočil spomienky Ukrajinky chatár. Na mieste už stojí pamätník obetiam.
„Pozeral som sa na mená, kedy sa narodili. Najmenšie dievčatko malo osem rokov. Ako môže niekto zabiť osemročné dievčatko?“ položil otázku.
V soboru vycestuje Beránek do Kyjeva spolu s piatimi kamarátmi, chce im to tam ukázať. „Včera napálila ruská raketa do hotela. Verím, že sa vrátim,“ povedal prítomným v piatok na proteste. Ako neskôr uviedol pre SITA, je si vedomý rizika.
„Každý rozumný človek sa tam trocha bojí. Pred rokmi som však už prechádzal aj Nepálom, kde v tom čase bojovali maoisti proti vládnemu vojsku. Išiel som vtedy do hôr, a tak sa pohyboval medzi frontovou líniou,“ povedal. Človek musí podľa neho pri takýchto cestách počítať s tým, že sa niečo môže stať.

Urovnal si hodnoty

„Dnes som veľmi rád, že som tam bol, pretože znova som si urovnal hodnoty. Videl som obrovské utrpenie ľudí a bol som šokovaný z množstva obetí na ukrajinskej strane. Ale videl som aj obrovské odhodlanie žien, ktoré sú tam, vzdorovať či skôr nevzdať to. Bolo to veľmi silné. Veľmi cítim s tými ľuďmi,“ opísal ďalej návštevu Ukrajiny.
Počas najbližšej cesty sa chatár stretne v Ľvove aj s dievčinou, ktorá kedysi chodievala ako nosička k nemu na chatu. „Volá sa Táňa. V Ľvove budeme mať na stretnutie asi 15 minút. Inak pôsobí na frontovej línii v rámci zdravotnej služby,“ priblížil. Pred cestou ho varovala, že to nie je dobrý nápad, pretože Kyjev je ešte stále bombardovaný.
„Ani si len nevieme predstaviť, ako sa tam žije. Je tam zákaz vychádzania, nesvieti tam poriadne svetlo. Každú chvíľu tam na vás môže padnúť raketa. Veľmi sa čudujem, ak niekto povie, že sa tam nič nedeje. A ďalšie rakety letia. To, čo vidíte a zažijete, je najsilnejší argument,“ opísal po proteste. Ľudia, ktorí neveria, by po príchode do vojnou zmietanej oblasti podľa neho pozerali na to, čo sa tam deje, s otvorenými ústami.
„Aj pán premiér urazil pamiatku prakticky stoviek tisíc Ukrajincov, ktorí tam padli,“ poznamenal Beránek. Zároveň prezradil, že na Majdane chce s kamarátmi zapichnúť slovenskú vlajku. Podľa jeho slov sa tam nachádzajú už všetky, len slovenská chýba.

Viac k témam: Ficova vláda 2023 - 2027 (koalícia Smer-SD Hlas-SD SNS), protestné zhromaždenie, Protivládne protesty, vojna na UkrajineZdroj: SITA.sk - Chatár Beránek vystúpil na proteste v Poprade, rozprával príbehy z jeho návštevy Kyjeva i Buče – VIDEO, FOTO © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.