Český expremiér Babiš je naďalej vedený v registračných protokoloch ŠtB ako agent s krycím menom „Bureš“

„Ústav pamäti národa nemôže byť žalovaný za informácie uvedené v registračných protokoloch ŠtB a nemá vedomosť o tom, že by Andrej Babiš viedol iné súdne konanie voči Slovenskej republike za jeho evidenciu v registračných protokoloch ŠtB,“ zdôraznil Miklovič.
Krycie meno "Bureš"
Ministerstvo vnútra minulý rok na jeseň uzavrelo zmier s bývalým premiérom Českej republiky Andrejom Babišom v súvislosti s jeho neoprávneným zaradením do databázy agentov bývalej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorý schválil Mestský súd Bratislava IV. Ministerstvo v rámci zmieru uznalo, že žalobca Babiš bol evidovaný ako agent pod krycím menom "Bureš" neoprávnene a že s ŠtB vedome nespolupracoval.
Babiš sa zaviazal, že nebude voči štátu uplatňovať nároky na náhradu škody ani nemajetkovú ujmu a zoberie späť sťažnosti na Európskom súde pre ľudské práva. Rezort podľa vlastných slov pristúpil k zmieru na základe právnych a ekonomických rizík, s ktorými by sa spájalo pokračovanie sporu.

Procesne neprípustné dovolanie

Dve nezávislé analýzy totiž signalizovali vysoké riziko prehry, čo by mohlo viesť k dodatočným finančným nárokom zo strany Babiša. Ústavný súd SR na neverejnom zasadnutí senátu ešte 1. februára 2024 odmietol ústavnú sťažnosť Babiša proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2022 a uzneseniu Najvyššieho súdu SR z 31. augusta 2023, ktoré sa týkali sporu o jeho evidencii v zväzkoch ŠtB.
Predtým v tejto veci senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR v spore o ochranu osobnosti medzi Babišom a Ústavom pamäti národa (ÚPN) odmietol v auguste 2023 Babišovo dovolanie. Dovolanie bolo totiž podľa verdiktu procesne neprípustné.
Senát Krajského súdu v Bratislave v júni 2022 zamietol žalobu bývalého českého premiéra Andreja Babiša na ochranu osobnosti proti Ústavu pamäti národa. Dôvodom bolo, že žalovaný, teda ÚPN, podľa nálezu Ústavného súdu SR nie je pasívne vecne legitimizovaným subjektom.

Podpísanie viazacieho aktu

Tým je podľa súdu Slovenská republika zastúpená rezortom vnútra. Rozhodnutie sa týkalo žaloby o oprávnenie evidencie žalobcu ako spolupracovníka Štátnej bezpečnosti (ŠtB), pričom mu predchádzal verdikt Ústavného súdu SR, ktorý prikázal krajskému súdu opätovne konať a rozhodnúť.
Podľa doteraz zverejnených dokumentov pochádzajúcich z archívu Ústavu pamäti národa bol Babiš evidovaný ako dôverník, neskôr údajne podpísal viazací akt a stal sa tak agentom ŠtB s krycím menom Bureš. Okresný súd Bratislava I v júni 2014 neprávoplatne rozhodol, že je Andrej Babiš vo zväzkoch ŠtB evidovaný neoprávnene.

Dovolanie k Najvyššiemu súdu

Ústav pamäti národa sa proti rozhodnutiu odvolal. Odvolací krajský súd v júni 2015 pôvodný rozsudok potvrdil. ÚPN proti tomuto rozhodnutiu podal v novembri 2015 dovolanie k Najvyššiemu súdu SR, pretože sa domnieval, že rozhodnutie nižších inštancií bolo založené na nezákonných dôkazoch. NS SR však dovolanie zamietol. ÚPN proti tomu podal sťažnosť na ústavný súd.
Ústavný súd SR následne skonštatoval, že Najvyšší súd SR ako aj Krajský súd v Bratislave svojím postupom v kauze porušili základné ústavné práva Ústavu pamäti národa. Verdikty vynesené týmito súdmi zrušil a nariadil opätovne konať Krajskému súdu v Bratislave.
Ten v januári 2018 Babišovu žalobu zamietol. Dovolanie na NS SR následne podal Babiš, súd ho však v máji 2018 odmietol. Rozhodnutia krajského ako aj najvyššieho súdu potom Ústavný súd SR zrušil v novembri 2019.

Viac k témam: agent, evidenciaZdroj: SITA.sk - Český expremiér Babiš je naďalej vedený v registračných protokoloch ŠtB ako agent s krycím menom „Bureš“ © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.