Bujňák vyzdvihol poslanecký návrh Ferenčáka, väčšia ochrana ústavy by pomohla zachovať aj členstvo Slovenska v Únii

Podľa návrhu, ktorý predložil do Národnej rady SR poslanec Ján Ferenčák (Hlas-SD), by na prijatie zmeny ústavy alebo ústavného zákona bolo namiesto súčasných 90 hlasov potrebných 100 poslaneckých hlasov, teda dvojtretinová väčšina.

Iné štáty EÚ chránia svoje ústavy viac

"Ústava Slovenskej republiky je najslabšie chránenou v celej Európskej únii. Všetky iné členské štáty chránia svoje ústavy viac, a to prostredníctvom niektorého zo štyroch modelov. Tým prvým je tzv. írsky model, podľa ktorého sa na zmenu ústavy vyžaduje referendum. Ďalším je škandinávsky model, založený na tom, že ak sa na zmene ústavy uznesenie parlament, potom musí túto zmenu potvrdiť novozvolený parlament," hovorí Bujňák.
Tretí model existuje napríklad v susednom Česku, kde sa na zmenu ústavy vyžaduje kvalifikovaná väčšina v oboch komorách parlamentu. Posledný model zveruje zmenu ústavy jednokomorovému parlamentu, ako je to aj na Slovensku, avšak štáty s týmto modelom vyžadujú dvojtretinovú väčšinu, čo by na Slovensku predstavovalo minimálne 100 poslancov.

Významné riziká slabej ochrany ústavy

"Slovenskú ústavu môže meniť trojpätinová väčšina, čiže minimálne 90 poslancov, čo predstavuje nižšiu mieru ochrany než je úroveň porovnávaného ústavnoprávneho štandardu," upozornil ústavný právnik.
Zároveň poukazuje na to, že so slabou ochranou ústavy idú ruka v ruke významné riziká. Ak by sa v budúcnosti našlo 90 poslancov, tí dokážu zrušiť súčasnú ústavu a nahradiť ju novou, založenou napríklad na odlišnej forme vlády.
Rovnako dokáže 90 poslancov uskutočniť zásadné úpravy súčasnej ústavy, napríklad zdvojnásobiť počet sudcov ústavného súdu, čo by nepochybne malo vplyv na obsah jeho rozhodnutí. Ústava dnes zároveň uvádza, že 90 poslancov dokáže zrušiť platný výsledok referenda.
"Inými slovami, ak by niekto v budúcnosti chcel dosiahnuť vystúpenie Slovenska z Európskej únie, nepotreboval by k tomu referendum, ale postačovalo by to urobiť ústavným zákonom, ktorý by okrem iného platný výsledok referenda z roku 2003 zrušil. Väčšia ochrana ústavy by preto ochránila aj členstvo Slovenska v Európskej únii," zdôraznil Bujňák.

Návrh na zvýšenie kvóra

V doterajšej histórii Slovenska sa podľa neho až doposiaľ nenašiel žiadny subjekt s legislatívnou iniciatívou, ktorý by oficiálne navrhol ochranu slovenskej ústavy posilniť, a to aspoň na úroveň minimálneho porovnávaného štandardu. Stalo sa tak až teraz, keď bol Národnej rade doručený poslanecký návrh ústavného zákona, ktorý trojpätinovú väčšinu nahrádza dvojtretinovou väčšinou.
"Pokiaľ by sa ústava novelizovala dvojtretinovou väčšinou, možno očakávať nižšiu frekvenciu jej zmien. Z posledných ústavných novelizácií si dvojtretinovú väčšinu nezískala napríklad novela znižujúca štandard ochrany osobnej slobody z roku 2015, zastropovanie dôchodkového veku z roku 2019 alebo justičná novela z roku 2020, ktorou sa okrem iného zaviedla možnosť kedykoľvek odvolať členov Súdnej rady a ústavnému súdu sa zakázalo preskúmavať ústavné zákony," pripomenul ústavný právnik.
Poslanec Ján Ferenčák v zdôvodnení svojho návrhu poukazuje na to, že od prijatia Ústavy SR v roku 1992 bola novelizovaná viac než 25-krát. "Bolo podaných viac ako 170 návrhov na jej zmenu – často bez hlbšej spoločenskej diskusie. Takýto trend oslabuje vážnosť ústavy a premieňa ju na dokument, ktorý sa dá prispôsobiť ako volebný program. Ale ústava má byť opak – má prežiť politické cykly a zabezpečiť kontinuitu štátu," uviedol Ferenčák, podľa ktorého základný zákon republiky nemá odrážať momentálne väčšiny, ale má chrániť princípy, ktoré sú nadčasové.
Hodnoty zakotvené v ústave musia byť podľa neho pevné. "Ak ich začneme meniť podľa nálad, riskujeme, že sa z právneho štátu stane mocenský systém. Ústava má stáť nad ideológiou – a chrániť občana pred ňou," podčiarkol.
Zvlášť nebezpečné podľa poslanca je, keď sa do ústavy dostávajú kultúrno-etické témy, ktoré spoločnosť hlboko rozdeľujú. "Tieto zmeny nevyplývali z právnej potreby, ale z ideologickej ambície. Ústava nie je miestom, kde sa má viesť kultúrna vojna. Je to priestor pre spoločné hodnoty – nie pre víťazstvo jednej svetonázorovej strany nad inou," uviedol Ferenčák v dôvodovej správe, pričom naráža na aktuálny návrh novely ústavy z dielne premiéra Roberta Fica (Smer-SD), o ktorom sa bude hlasovať na septembrovej schôdzi parlamentu. V prípade schválenia v Národnej rade SR by tento ústavný zákon začal platiť od 1. januára 2026.

Viac k témam: členstvo v Európskej únii, Ústava SR, Ústavný právnik, Zmena ústavyZdroj: SITA.sk - Bujňák vyzdvihol poslanecký návrh Ferenčáka, väčšia ochrana ústavy by pomohla zachovať aj členstvo Slovenska v Únii © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.