Archeológovia preskúmajú pohrebiská pod budúcim obchvatom Šale, aj jaskyňu lovcov z doby kamennej v Tatrách

Jedinečné nálezisko

„Je to veľká plocha s dĺžkou 12 – 13 kilometrov, ktorá je dosť bohatá na archeologické nálezy. Podarilo sa odkryť kostrové pohrebiská zo staršej doby bronzovej, pohrebisko z 10. – 11. storočia, menšie žiarové pohrebisko zo staršej doby železnej a keltskú osadu z mladšej doby železnej,“ informovali riaditeľ Archeologického ústavu SAV v Nitre Matej Ruttkay a archeológ Michal Cheben.
V rámci spoločného projektu s Jagelovskou univerzitou v Krakowe sa bude pokračovať vo výskume jedinečného náleziska Hučivá diera v Belianskych Tatrách. Ide o pozoruhodné táborisko lovcov z mladšieho paleolitu a doposiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier.

Kamenné nástroje

V priebehu troch výskumných sezón v rokoch 2019, 2022 a 2024 sa podarilo z väčšej časti preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály.
Nálezisko pochádza z obdobia približne 12 200 rokov pred Kristom, teda sklonku pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec, ktorý na území našich veľhôr vytvoril dnešné plesá.
„Z archeologických nálezov z Hučivej diery prekvapuje nielen množstvo pozoruhodných artefaktov – kamenných nástrojov, ďalej kostené ihly, pieskovcová lampička na svietenie, ryhami zdobený kostený priebojník, dve prevŕtané fosílne slimačie ulity, ale aj zistené spektrum lovných zvierat, medzi ktorými prekvapujúco prevládajú kozorožce alpské, menej kone divé, medvede hnedé a iná fauna,“ priblížil vedúci výskumu Marián Soják z Archeologickú ústavu.

Nálezy aj z doby bronzovej

Archeologický výskum pokračuje aj v lokalite budúceho Priemyselného parku Šurany, kde plánuje čínsky investor postaviť závod na výrobu batérií do elektromobilov. Už pri prvotnom prieskume a testovaní plochy sa tu našli nálezy z doby bronzovej, stredoveku a aj z obdobia druhej svetovej vojny. Aktuálne sa začína odkryv jednotlivých objektov.
Ako uviedol Michal Cheben, objavili tu zaniknutú dedinu predbežne datovanú do 12. – 14. storočia, pričom nie je vylúčené aj staršie datovanie. Podarilo sa tiež doložiť radové pohrebisko z obdobia stredoveku. Hneď vedľa neho sa podarilo zachytiť ďalšie pohrebisko z obdobia staršej doby bronzovej.
Záchranný archeologický výskum v tejto lokalite sa začal po zabezpečení vstupov na pozemky zo strany MH-Invest.
 „Žiaľ, prácu nám sťažujú miestni obyvatelia, ktorí nie sú z výstavby baterkárne nadšení. Nezriedkavo nám zo zeme vyberajú značkovacie kolíky, behajú po začistenej ploche či našich pracovníkov slovne napádajú. My však nerozhodujeme o tom, kde bude stáť fabrika, len si plníme našu povinnosť vykonať výskum tam, kde je stavebnou aktivitou ohrozené archeologické kultúrne dedičstvo,“ uviedol Ruttkay pre agentúru SITA.

Významné osady

Zároveň doplnil, že archeológovia sa pohybujú len na pozemkoch, ktoré už sú majetkovo vysporiadané a na ktorých platí rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
V týchto dňoch sa rozhoduje aj o pokračovaní významného výskumu osady prvých roľníkov z mladšej doby kamennej vo Vrábľoch.
„Žiaľ, opäť len vďaka tomu, že naši nemeckí partneri z Univerzity v Kieli získali z nemeckej výskumnej agentúry (DFG) šesťročný projekt, ktorého súčasťou je aj terénny výskum vo Vrábľoch,“ podotkol riaditeľa Archeologického ústavu.

Slovenské projekty

Zo slovenských projektov (VEGA, APVV), ale aj s podporou Vyšehradského fondu sa v spolupráci s Archeologickým ústavom Akademie věd České republiky uskutoční ďalšia sezóna výskumu vo Veľkej ružínskej jaskyni s osídlením v paleolite, mezolite i neolite. Viaceré výskumy sú financované zo slovenských projektov.
„Boli by sme veľmi radi, keby sa nám podarilo uskutočniť druhú etapu výskumu veľkomoravského pohrebiska v Radošine, ktorého počiatky siahajú do prvej polovice 9. storočia a môže súvisieť aj so slovanským hradiskom v neďalekej Bojnej. Na samotný výskum v Bojnej sa nám v tomto roku zatiaľ nepodarilo získať finančné zdroje, a tak sa môže stať, že sa tento unikátny výskum preruší,“ poukázal Ruttkay.
V spolupráci s Trnavskou univerzitou bude pokračovať výskum rímskeho vojenského tábora v Iži, ktorý je pamiatkou UNESCO. Spolu s Pamiatkovým úradom SR a Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave pokračuje projekt overovania dát z leteckého skenovania vo vybraných regiónoch Slovenska.

Sakrálne stavby

Ďalšie projekty riešia stredoveké osídlenie v banských regiónoch južného Slovenska, alebo život na hradoch Vinné a Krásna Hôrka. K tradične zaujímavým patria výskumy v sakrálnych stavbách. Aktuálne sa ukončila prvá etapa výskumu kostola na tzv. Gotickej ceste v Ochtinej, ktorý sa robil v súvislosti so sanáciou a celkovou obnovou podlahy.
Pomaly sa rozbiehajú výskumy spojené s obnovou hradov, napríklad Revište, Lietava či Gýmeš a v lete pribudnú aj väčšie odkryvy, napríklad v lokalite Zvolen - Pustý hrad.
„Výskum v terénne je vždy len začiatkom našich aktivít. Potom nasledujú náročné fázy konzervácie dokumentácie, vyhodnotenia a publikovania výsledkov výskumov,“ doplnil Ruttkay.

Viac k témam: Archeológia, Archeologický ústav SAV v Nitre, Archeologický výskum, Medzinárodný vyšehradský fondZdroj: SITA.sk - Archeológovia preskúmajú pohrebiská pod budúcim obchvatom Šale, aj jaskyňu lovcov z doby kamennej v Tatrách © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.