Ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, pre Rusko aj pre celú Európu by bol takýto krok zničujúci

Agresívna politika na štáty mimo NATO

Útok Ruska na členský štát NATO by totiž zatiahol do vojny aj štáty z ostatných kútov sveta, a to by už malo charakteristiky svetového konfliktu.

Viac o téme: Rusko-ukrajinský konflikt

Myslí si to politológ Gabriel Eštok z Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorý to uviedol pre agentúru SITA s tým, že Putinov režim k takémuto kroku nepristúpi, pretože o to nemá žiaden záujem.
„NATO je stále najväčšou vojenskou silou a pre Rusko by bol takýto krok zničujúci. Potrebné je dodať, že aj pre celú Európu. Z rovnakého dôvodu NATO nevyslalo a nevyšle na Ukrajinu vojská Aliancie. Ak bude Rusko v agresívnej politike pokračovať, tak to bude do krajín, ktoré nie sú členskými štátmi NATO a nie sú súčasťou kolektívnej obrany. Spomeniem napríklad Moldavsko. Článok 5 Severoatlantickej zmluvy je tak aktuálne nie len najväčšou zárukou našej obrany, ale aj ochrany pred konfliktom svetových rozmerov," vysvetlil Eštok.

Západ požiadavky Putina nemôže akceptovať

Konštatoval tiež, že Ukrajina je v nezávideniahodnej situácii, keďže ostala v boji s omnoho silnejším súperom osamotená.
„Ochota Ukrajincov rokovať o mieri je pri takomto vývoji prirodzená. Na druhej strane, chuť víťazstva pravdepodobne bude vplývať na neochotu Kremľa k takýmto rokovaniam pristúpiť. Propagande a vojenskej príprave Putin obetoval veľa času a prostriedkov, inváziou obetoval svoju reputáciu v svetovom spoločenstve, a preto sa totálne vojenské víťazstvo na Ukrajine zdá byť jediným výsledkom, ktoré by považoval za úspech," myslí si Eštok.

Zobraziť fotogalériu k článku:Vojna na Ukrajine (fotografie)

Splnenie požiadavky o neutralite Ukrajiny navyše podľa jeho slov nie je pre ruský režim postačujúce, keďže Putin predložil USA a NATO ešte pred samotnou inváziou svoje požiadavky, kde okrem Ukrajiny bez euroatlantickej budúcnosti hovoril aj o návrate mocenského usporiadania v Európe do roku 1997, čo znamená stiahnutie vojsk NATO aj zo štátov bývalého sovietskeho bloku.
„Po úspechoch v invázii na Ukrajine nemá ruský prezident dôvod zo svojich požiadaviek ustupovať a Západ tieto požiadavky nemôže akceptovať. Rovnako ich nemôže akceptovať ani Slovensko a musí vyvinúť všetko politické a diplomatické úsilie, aby o prijatí týchto podmienok západné mocnosti ani neuvažovali, pretože okrem bezpečnostných záruk by sme ako malý štát v strede Európy stratili aj akúkoľvek šancu suverénne rozhodovať o svojom osude. Stali by sme sa len políčkom na šachovnici, o ktorej by rozhodovali mocnosti," ozrejmil politológ.

Rusko nie je pre Ukrajinu príťažlivé

Zároveň poukázal na fakt, že podpora pre súčasnú inváziu na Ukrajinu je medzi ruským obyvateľstvom omnoho menšia, ako tomu bolo pri anexii Krymu. Putin preto podľa neho potrebuje pred vlastnými občanmi obhájiť straty na životoch, ekonomické dopady a v konečnom dôsledku aj fakt, že útočí na svojho suseda a bratský národ.
Eštok tiež vysvetlil, že pre Ukrajinu nie je Rusko už dlhé roky politicky a ekonomicky „príťažlivé". „Ukrajina je dlhodobo vťahovaná na pomyselnú orbitu EÚ. Pre Ukrajincov je príťažlivý životný štýl a životná úroveň Európanov. Túžia ísť cestou politického usporiadania a práv, aké vidia v členských štátoch EÚ a nie v Bielorusku či Ruskej federácii. Rusko im z tohto pohľadu nemá čo ponúknuť," povedal politológ s tým, že Putinov režim nechce pripustiť stratu vplyvu v ďalšom štáte v takzvanom blízkom pohraničí.
„Ukrajina je svojim umiestnením strategicky dôležitá. Navyše, ďalší susediaci štát so šancou splniť si svoj ,európsky sen´ by mohol byť ohrozením pre samotný oligarchický režim Vladimira Putina. Jediný efektívny nástroj, ktorý ostal v Putinových rukách, je teda využitie vojenskej moci. A ten aj 24. februára 2022 využil," uzavrel odborník.

Viac k témam: Politológ, rusko-ukrajinský konflikt
Zdroj: Webnoviny.sk - Ak by sa do konfliktu na Ukrajine zapojilo NATO, pre Rusko aj pre celú Európu by bol takýto krok zničujúci © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.