2050 je výzva aj príležitosť pre nás všetkých

Ako osobne vnímate Deň zeme v roku 2021 vo svetle posledného roka a pol?
Vo vzťahu k zmene klímy sa ukázalo, že kríza vyvolaná celosvetovou pandémiou nebude mať výraznejší a dlhodobý vplyv, naopak, pri súčasnom vývoji smerujeme ku globálnemu otepleniu o viac ako 3 °C. Klimatické zmeny sú však popri hroziacom kolapse viacerých ekosystémov či ohrození biodiverzity len časť problému. Vychádzajúc zo slov sira Davida Attenborougha, ak sa nič nezmení, sme z dlhodobého pohľadu na ceste k zániku sveta, ako ho dnes poznáme, a proces úpadku bude pokračovať narastajúcou rýchlosťou so stále citeľnejšími následkami. Dúfajme však, že transatlantický tandem dá nový impulz celosvetovému úsiliu zvrátiť tento negatívny vývoj. V tejto súvislosti ma určitým optimizmom napĺňa aj narastajúci záujem slovenskej verejnosti o ochranu životného prostredia.
Lenže v globálnom meradle patrí sektor energetiky medzi tie, ktorých sa opatrenia na zmiernenie vplyvov zmeny klímy, resp. dosiahnutie uhlíkovej neutrality, dotknú pomerne zásadne...
To je pravda. Ciele na dosiahnutie klimatických cieľov, resp. uhlíkovej neutrality do roku 2050, potrebujeme zosúladiť so zaistením bezpečných a spoľahlivých dodávok energií pre priemysel aj ľudí v budúcnosti. Toto je výzva, ktorá presahuje hranice jednotlivých štátov aj podnikov a je možné dosiahnuť ju len spoločným úsilím. Aby sme boli v procese zelenej obnovy úspešní, je potrebné jasne stanoviť stratégiu a prostriedky, ktorými ju chceme dosiahnuť. Prijali sme víziu do roku 2030, ktorá identifikuje zmeny, ktoré musíme začať implementovať dnes, aby sme boli úspešní aj v budúcnosti. Definujeme v nej rozvojové oblasti s cieľom zaistiť udržateľný rozvoj a konkurencieschopnosť a v neposlednom rade aj posilniť našu environmentálnu a spoločenskú zodpovednosť.
Vašou kľúčovou komoditou, hoci rastie aj váš podiel na trhu dodávky elektriny, je stále dodávka plynu. Nepovažujete teda ciele v oblasti klímy skôr za ohrozenie vašej podnikateľskej činnosti?
Takto to nevnímam. Je dôležité, že Slovensko sa k cieľu uhlíkovej neutrality prihlásilo medzi prvými v Európskej únii. Klimatické zmeny, hoci sú najviac diskutovanou témou, však nie sú jediným problémom, ktorému čelíme. Na Slovensku je, aj podľa Inštitútu environmentálnej politiky, vážnym problémom kvalita ovzdušia. Ak sa pozeráme na ciele do roku 2030, resp. do roku 2050, môže byť práve využitie plynu dobrou voľbou najmä v oblasti výroby tepla, elektriny a dopravy. V ďalšom období, smerom k roku 2050, môže byť dekarbonizácia plynu založená na podpore využívania biometánu a ďalších dekarbonizovaných plynov vrátane vodíka.
Na ktoré nové oblasti by ste sa chceli v budúcnosti ešte zamerať?
Na udržateľnú výrobu biometánu, chceme využiť biologicky rozložiteľný odpad a na jeho prepravu existujúcu plynárenskú infraštruktúru. Prínosom bude aj zníženie objemu odpadu končiaceho na skládkach. Máme záujem sprevádzkovať niekoľko centier energetického a biologického zhodnotenia odpadu. Potenciál rozvoja vidíme aj vo veternej energii. Analyzujeme možnosti využitia vodíka, aj keď v tejto oblasti sú potrebné mnohé kroky v oblasti výskumu a vývoja. S projektom, ktorého predmetom je inovatívne prepojenie sektora elektroenergetiky a plynárenstva prostredníctvom vodíka ako ekologického alternatívneho paliva budúcnosti, sa uchádzame o podporu zo strany Európskej komisie. Vo vzťahu k rozvojovým aktivitám v oblasti zelenej transformácie a digitalizácie bude dôležitá aj podpora z verejných zdrojov, napr. v Pláne obnovy. Kľúčová bude spolupráca verejného a súkromného sektora, ako aj zaistenie transparentnosti a dobrej koordinácie pri nastavovaní výziev a následnom posudzovaní projektov.
Ako sa pozeráte na oblasť mobility, či už hovoríme o verejnej alebo osobnej doprave?
Nedávno sme otvorili ďalšie dve plniace stanice CNG a pripravujeme aj nové stanice na skvapalnený LNG, ktorý využije hlavne ťažká automobilová doprava. Prostredníctvom širšieho využitia CNG a LNG (a neskôr ich zelenej podoby) môžeme popri elektromobilite prispieť k zníženiu emisií CO2 a k zlepšeniu ovzdušia v mestách a regiónoch.
Ako súvisí s vašimi plánmi na rozšírenie portfólia služieb a obchodných aktivít založenie spoločného podniku s ČEZ ESCO?
Spojenie s takou silnou značkou ako ČEZ je príležitosťou na intenzívnejší rozvoj garantovaných energetických služieb na Slovensku. ESCO Slovensko má záujem byť spoľahlivým partnerom podnikov aj miest a obcí, ktorým umožní investovať do efektívnejšieho využívania energií, obnovy budov a pri ich efektívnej prevádzke.
Viacerých zákazníkov zaujala vaša aktuálna ponuka Čistej elektriny od SPP. Čo je podstatou tohto produktu?
Už druhý rok sme výkupcom energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou. Dnes ju vykupujeme od približne 2 800 výrobcov a dodávame zákazníkom na Slovensku. Prostredníctvom nášho produktu Čistá elektrina sa naši zákazníci môžu rozhodnúť, že budú odberať elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov, pričom pre každého z nich nakúpime zodpovedajúce záruky pôvodu elektriny.
Od veľkých firiem sa očakáva, že sa o svoj úspech delia aj so spoločnosťou. Aké sú vaše plány v oblasti spoločenskej zodpovednosti v nadchádzajúcom období?
Zodpovednosť spojená s naším podnikaním je priamoúmerná nášmu postaveniu na trhu, našej tradícii a záujmu byť úspešní aj v budúcnosti. Rok 2021 chceme využiť aj na to, aby sme viac integrovali koncept ESG (pozn.: z angl. Environment – Social – Governance) do našej činnosti a procesov. Popri spoľahlivej dodávke energií, príprave nových produktov a rozvoji výroby energií z obnoviteľných zdrojov budeme princípy udržateľného podnikania implementovať nielen vo vzťahu k našim zákazníkom, ale aj interne vo fungovaní spoločnosti. Osobitnú pozornosť by sme radi venovali aj zvýšeniu transparentnosti našej činnosti.
Ak by ste mali spomenúť jeden zo svojich aktuálnych projektov, ktorý by to bol?
Prostredníctvom Ekofondu SPP a v spolupráci so Správou Tatranského národného parku (TANAP) sme prispeli k ochrane 107 storočných jedlí v Kežmarských Žľaboch. Priemerný vek jedlí vysokých až 26 metrov, ktorým sme zabezpečili dožitie v prirodzených podmienkach, sa pohybuje od 115 do 140 rokov. Vykúpené stromy sú vzácne nielen vekom, ale aj svojou reprodukčnou schopnosťou zabezpečovať prirodzenú obnovu lesného porastu v TANAP-e. Hoci sa to môže zdať ako kvapka v mori, naším cieľom bolo najmä upriamiť pozornosť na ochranu biodiverzity, zachovanie tatranského prírodného genofondu a v širšom kontexte na nezastupiteľný význam lesov, súčasti nášho prírodného dedičstva, pri zmiernení dôsledkov klimatických zmien.
Ako vznikla idea realizovať tento projekt?
S odborníkmi Správy TANAP-u spolupracujeme pri sadení nových stromov na území Západných a Vysokých Tatier už dlhšie. Touto aktivitou prepájame naše zelené produktové portfólio so záväzkom vysadiť dva mladé stromy za každého zákazníka, ktorý si objedná náš produkt Uhlíková stopka, prostredníctvom ktorého získa poradenstvo zamerané na energetickú efektívnosť a šetrnejší prístup k životnému prostrediu. Len v roku 2020 sme tak zabezpečili výsadbu takmer 18 000 mladých stromov a budeme v tom pokračovať aj v tomto roku.
Znamená to, že ochrana životného prostredia bude kľúčovou v rámci vašich aktivít v oblasti spoločenskej zodpovednosti alebo sa zameriate aj na iné oblasti?
Teším sa z pokračujúcej spolupráce so Slovenským paralympijským výborom. Naše partnerstvo trvá už 17 rokov a budeme našim paralympionikom držať palce aj v Tokiu. Hľadáme cesty, ako podporiť aj kultúru, ktorá bola posledný rok a pol tak ťažko skúšaná, vrátane výstav v našej Galérii SPP. Sám však považujem za kľúčové prepojiť naše aktivity v ochrane životného prostredia a udržateľnosti so vzdelávaním. Budem rád, ak budú projekty SPP, ako aj Nadácie SPP a Ekofondu SPP, v maximálnej možnej miere obsahovať aj tento element.

Informačný servis

Viac k témam: PR, rozhovor, rozhovory
Zdroj: Webnoviny.sk - 2050 je výzva aj príležitosť pre nás všetkých © SITA Všetky práva vyhradené.

© SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. Všetky práva vyhradené. SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. si vyhradzuje výlučné právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku a jeho častí.