Názov výstavy Adamčiak, začni!, na ktorom sa s kurátormi dohodol autor sám, sme sa rozhodli ponechať. Vyjadruje pioniersku povahu autorových tvorivých snažení a zároveň obsahuje aj autobiografický motív. Adamčiak začínal stále – v záujme o všetky oblasti kultúry sa stal bytostným intermedialistom. Sám hovoril, že ho zaujímalo „vedieť mnoho o niečom aj niečo o mnohom“. Svoj autentický inter- a transdisciplinárny program postavil na prieniku vedy, hudby, poézie a vizuálneho umenia. Vytvoril obdivuhodné dielo v oblasti Novej hudby, vymyslel a realizoval množstvo originálnych hudobných nástrojov, zvukových objektov a akustických prostredí. Grafické partitúry, ktoré koncipoval v prepracovanej typológii, sú konceptuálnymi umeleckými dielami, ale sú aj nekonvenčnými skladbami, často interpretovanými domácimi aj zahraničnými hudobníkmi. 

 „Možno povedať, že vďaka Milanovi Adamčiakovi má slovenský konceptualizmus vo svete ,zvuk‘. Retrospektívna výstava predstavuje v hlavných črtách jeho osobnosť a mnohovrstevnú intermediálnu tvorbu od roku 1964 po súčasnosť: konceptuálne umenie, film, experimentálnu poéziu, hudobnú grafiku, akcie a happeningy, objekty a autorské hudobné nástroje či výber z jeho osobitého archívu. Ako si želal autor, prehliadka je určená pre všetky zmysly návštevníkov, dokonca sa priamo v nej konajú sprievodné podujatia – diskusie, živé vystúpenia, programy pre rôzne vekové kategórie, hudobné interpretácie a performancie.“

Lucia Gregorová Stach

„Adamčiakova tvorba a umelecká kariéra úspešne začala v 60. rokoch 20. storočia, keď sa veľmi mladý autor aktívne zapojil do neoavantgardných tendencií v slovenskom výtvarnom umení. V normalizačnom období 70. a 80. rokov voľne tvoril skôr skryte, neverejne. Záujem o Adamčiakovu tvorbu sa objavoval v niekoľkých periodických vlnách. Prvou vlnou bol začiatok 90. rokov spojený so vznikom Spoločnosti pre nekonvenčnú hudbu a Transmusic Comp. až po Cageovu návštevu v Bratislave v roku 1992. Druhá vlna záujmu vznikla po roku 2000, keď realizoval samostatné výstavy v Nitre, Žiline a v Bratislave. Tretia vlna záujmu prišla po uvedení dokumentárneho filmu Muzikológ tvorca (2009) Arnolda Kojnoka. Nasledovali série samostatných výstav, zahraničné prezentácie, prejavil sa zvýšený záujem mladých tvorcov o spoluprácu s ním. V poslednom čase sa dostával do pozornosti mladých literátov a autorov experimentálnej poézie, vzrastal záujem o interpretáciu jeho grafických partitúr najmladšou generáciou hudobníkov z okolia súborov Veni Academy a Cluster Ensemble v Bratislave a častejšie dostával ponuky na spoločné výstavy a spolupráce s mladými výtvarníkmi. V tomto dynamicky sa rozvíjajúcom období ukončila jeho tvorivú cestu náhla smrť.“

Michal Murin

Milan Adamčiak (16. 12. 1946 Ružomberok – 16. 1. 2017 Banská Belá) ukončil konzervatórium v Žiline v odbore violončelo. V roku 1968 začal študovať hudobnú vedu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Bol spoluzakladateľom skladateľskej skupiny DAD (1965), s Róbertom Cyprichom a Jozefom Revallom založil hudobno-performačné zoskupenie Ensemble Comp. (1967), s ktorým zorganizoval 1. večer Novej hudby (1969) v Ružomberku, zúčastnil sa Seminárov pre Novú hudbu v Smoleniciach (1969, 1970) a realizoval hudobný projekt Vodná hudba (1970). Spolupráca s Alexom Mlynárčikom ho uviedla na výtvarnú scénu, postupne participoval na rôznych akciách a happeningoch. V roku 1970 bol prizvaný aj na legendárny 1. otvorený ateliér v dome Rudolfa Sikoru na Tehelnej ulici 32 v Bratislave. Tam okrem fluxusovej performancie Canon 4×1/5 vytvoril pre kolegov výzvu Gaudium et pax.

Od roku 1972 – počas štúdia – začal Adamčiak pracovať v Umenovednom ústave Slovenskej akadémie vied, kde pôsobil do roku 1991 a venoval sa semiotike vzťahu hudby a výtvarného umenia. V roku 1974 získal dve štipendiá – mesta Darmstadt a DAAD zahrňujúce účasť na Medzinárodných letných kurzoch pre Novú hudbu. Pedagogicky pôsobil v Bratislave na Hudobnej fakulte VŠMU (1977 – 1988), na katedre hudobnej vedy FiF UK (1979 – 1988) a krátko aj na VŠVU (1991).

Významný vplyv na Adamčiakovu tvorbu mala spolupráca s Júliusom Kollerom a priateľstvo s ním a s Květou Fulierovou. Na výstave je preto prezentovaný súbor artefaktov, ktoré vznikli ako vzájomné dedikácie tejto trojice.

Adamčiak bol pri založení prvého združenia výtvarníkov Gerulata a na úvodnej výstave jeho členov uviedol svoj súbor Transmusic Comp. (1989). Spolu s Petrom Machajdíkom a Michalom Murinom založili Spoločnosť pre nekonvenčnú hudbu – SNEH (1990). Organizoval Festival intermediálnej tvorby – FIT v Bratislave (1991, 1992), výstavu Interrooms pri príležitosti konferencie Východ – Západ v Bardejovských kúpeľoch a bol viceprezidentom Európskeho kultúrneho klubu na Slovensku (1991 – 1992).

Prispel k pozvaniu Johna Cagea na Slovensko a bol kurátorom výstavy partitúr tohto autora v Slovenskej národnej galérii za jeho osobnej účasti (1992). V roku 1997 získal cenu Mimi a Leopolda Danihelsovcov za hudbu. Príležitostne pracoval na Kláštorisku v Slovenskom raji, v redakcii časopisu Dotyky a v knižnici Českého centra v Bratislave. Striedavo býval v Bratislave, na Spiši a v Ružomberku. V roku 2005 sa natrvalo presťahoval do obce Podhorie a od novembra 2010 až do svojej smrti býval v obci Banská Belá pri Banskej Štiavnici. Jeho tvorbu podrobne spracoval Michal Murin v cennej spolupráci s Milanom Adamčiakom v štvorzväzkovej monografii Archív I. – IV., ktorá vychádzala postupne v rokoch 2011 – 2016.

K aktuálnej výstave zostavili kurátori špeciálny katalóg vo forme novín pod názvom Adamčiak, začni! a tiež bibliofíliu – album Concept & Music, ktoré vydáva SNG.

Na výstave sa okrem diel zo zbierok SNG nachádzajú diela zo štátnych aj súkromných zbierok a od individuálnych majiteľov na Slovensku, v Čechách a v Rakúsku.

Vstup na výstavy v Bratislave je aj v roku 2017 voľný!