Zdroj foto: Freepik.com

Počet slovenských spoločností, ktoré majú vlastníka v daňovom raji, ku koncu roku 2017 dosiahol 4 796, čo medziročne predstavuje nárast o pol percenta, teda o 19 spoločností. „Paradoxne posledný kvartál minulého roka bol najslabší. Počas prvých troch kvartálov sa ich počet vždy hýbal nad 4 800. Dokonca v prvom štvrťroku sme tam zaznamenali 4 834 firiem,“ konštatuje Petra Štěpánová, analytička Bisnode. Zároveň upozornila, že slovenské firmy aktuálne v daňových rajoch ovládajú kapitál vo výške 10,5 miliardy eur. 

„Záujem podnikateľov o daňové raje v slovenských spoločnostiach kontinuálne stúpa. Zo všetkých 22 hodnotených krajín si plusové hodnoty pripísala polovica z nich. Najviac strácali Spojené štáty americké (-39) a Seychely (-38). Naopak, najviac si pripísal už roky obľúbený Cyprus, kam sa oproti roku 2016 ‚presťahovalo‘ o 40 spoločností viac. V súčasnosti je tento ostrov sídlom pre 1 106 matiek slovenských firiem,“ hodnotí Štěpánová.

Do top trojice daňových rajov, ktoré najviac rástli v roku 2017, patria aj Spojené arabské emiráty a Lotyšsko. V emirátoch je podľa databázy 157 našich firiem, teda o 30 viac ako vlani, a v Lotyšsku 112, teda medziročne o 20 viac. 

Z údajov spoločnosti Bisnode vyplýva, že trend v Českej republike je prekvapivo opačný. Vývoj na Slovensku v porovnaní s Českom považuje spoločnosť Bisnode za paradoxný. „Správanie slovenských podnikateľov pri odleve podnikov do daňových rajoch je absolútne odlišné. V Českej republike dosiahol záujem o raje svoj vrchol v roku 2015, odvtedy klesá. Aktuálne má matku v daňovom raji najmenej českých firiem za posledných päť rokov,“ porovnáva Petra Štěpánová. 

V decembri minulého roku EÚ schválila zoznam sedemnástich krajín, ktoré nedodržujú daňové štandardy. Ich daňové systémy považuje EÚ za problémové. EÚ ich označuje za nesplupracujúce daňové jurisdikcie. 

Na čiernej listine daňových rajov sa ocitli krajiny ako Južná Kórea, Tunisko, tiež aj Spojené arabské emiráty. Krajiny sa na zoznam vo viacerých prípadoch dostali za to, že neuplatňujú mechanizmus automatickej výmeny informácií. Ďalším častým dôvodom sú preferenčné dane, ktoré EÚ považuje za problémové.

Okrem čiernej listiny identifikovala EÚ ďalších 47 krajín, ktoré by podľa EÚ mali odstrániť určité nedostatky vo svojich daňových systémoch.