Zdroj foto: Freepik.com

Subjektívny postoj 

Peniaze môžu byť pre mnohých zamestnancov jednou z motivujúcich zložiek pri výkone práce. Postoj zamestnancov k odmeňovaniu sa však zovšeobecňuje ťažko. „Peniaze sú jeden z mnohých motivátorov a ich vnímanie je subjektívne. Sú ľudia, pre ktorých sú financie v živote kritické, a naopak, sú ľudia, ktorí uprednostňujú iné hodnoty, napríklad pomoc druhým, vedu a vzdelanie či spoločenské postavenie. Samozrejme, všetci z niečoho musíme žiť, a preto aj títo ľudia budú výšku platu zvažovať,“ hovorí pracovný psychológ Rastislav Duriš. 

Personálne agentúry si však myslia opak a tvrdia, že peniaze sú u zamestnancov na prvom mieste. Podľa slov Jitky Součkovej zo spoločnosti Grafton Slovakia zohráva finančné ohodnotenie z pohľadu zamestnanca „určite zásadnú a najväčšiu“ úlohu. 

„Podľa našich skúseností ide o primárnu motiváciu zamestnanca. Výška platu ho teda zaujíma najviac zo všetkých pracovných podmienok, ktoré mu zamestnávateľ ponúka. Na dôležitosti síce získavajú aj nefinančné faktory, ako možnosť práce z domu, flexibilný pracovný čas, dovolenka navyše či vzdelávanie, no peniaze sú stále na prvom mieste,“ hovorí Jana Mesárová zo spoločnosti Wincott People. 

Vzťah zamestnancov k finančnému ohodnoteniu je však komplikovaný. „Platí, že najmä dnes je mnoho ľudí ochotných meniť zamestnanie aj pre niekoľko desiatok eur. Umožňuje im to aktuálna situácia na trhu práce, keď firmám akútne chýbajú zamestnanci, a preto sú ochotní preplácať ľudí od konkurencie. Z dlhodobého hľadiska je však dôležitý aj celkový mix pracovných podmienok a benefitov, firemná kultúra, možnosť kariérneho postupu či prístup firmy k otázkam rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom,“ dopĺňa Mesárová. 

Zároveň platí, že zvyšovanie platu ako motivačný faktor príliš dobre nefunguje. „Navýšenie mzdy, žiaľ, patrí k najčastejšiemu nástroju na motiváciu zamestnancov. Pritom je dlhodobo známe, že finančná motivácia ma krátkodobý charakter. Spoločnosti by mali finančnú motiváciu podmieniť dochádzkou, kvalitou, výkonom,“ uvádza Martin Malo, generálny riaditeľ Manpower. 

Nejde len o peniaze...

Zamestnanci si, samozrejme, všímajú aj to, ako sa v práci cítia, pri dlhšom časovom horizonte začína zamestnanec vnímať aj pracovnú atmosféru. „Pre mnohých ľudí sú peniaze ‚hygienickým‘ faktorom – potrebujú si naplniť svoje životné potreby a bez peňazí to nejde. Na druhej strane, ak dostávajú plat, s ktorým sú spokojní, peniaze sa stávajú menej dôležité. Ľudia sa začínajú pozerať na iné veci, ako napríklad, aký je manažér, kolektív, pracovné prostredie, kultúra firmy, lokalita, možnosti vzdelávania a kariérneho rozvoja, miera stresu a ďalšie,“ hovorí Duriš. 

Spokojný a lojálny zamestnanec sa teda nedá jednoducho „kúpiť“, manažéri by mali situáciu hodnotiť v širšom kontexte. „Peniaze sú jedným z nástrojov na motiváciu, ale úprimne povedané, je potrebné nad celkovým odmeňovaním zamestnancov viac premýšľať. Pokiaľ má firma ako nástroj motivácie výhradne peniaze, nie je to príliš dobré a je určite potrebné zmeniť tieto nastavenia,“ dopĺňa Součková. 

Iná firma, iná odmena 

Samostatnou kategóriou sú finančné odmeny, ktoré nie sú súčasťou platu. „Nedá sa stanoviť optimálna výška odmeny ani optimálny odmeňovací systém – to závisí od okolností. Niektoré firmy dnes upúšťajú od tradičného modelu odmeňovania, kde odmeny rozdeľuje manažment, a umožňujú napríklad jednotlivým tímom nastaviť si odmeňovanie samostatne. Vznikajú aj softvéry podporujúce tento prístup – napríklad aplikácia Bonusly,“ hovorí Duriš. 

Výška odmien sa odvíja aj od odvetvia, v ktorom firma podniká. „Kým napríklad firmy z oblasti IT, financií, telekomunikácií vyplácajú ročné odmeny pravidelne, v iných sektoroch – typu poľnohospodárstvo, lesníctvo, maloobchod – až takou samozrejmosťou nie sú. Preto by nebolo korektné uvádzať konkrétnu sumu, ktorú by sme považovali za optimálnu,“ hovorí Mesárová. Štandardne však zamestnanci očakávajú aspoň výšku jedného mesačného platu. Bežne sa počíta ako takzvaný 13. plat, to znamená, že zamestnanci očakávajú jeho hodnotu vo výške jednej mesačnej mzdy,“ hovorí Součková. 

Odmeny sa často viažu ku konkrétnemu dátumu v kalendári, no tento prístup nemusí byť to pravé. Odmeny by podľa odborníkov nemalo byť naviazané na kalendár, ale na okolnosti, ktoré priamo súvisia s pracovným výkonom. „Štandardne je odmena spojovaná práve s konkrétnou udalosťou v roku. Môj osobný názor je, že odmena by mala byť naviazaná na špecifický výkon, nie na obdobie v roku,“ hovorí Malo.

Finančné benefity môžu byť účinnejšie, ak prichádzajú postupne počas celého roka. „Takýto prístup má pozitívny vplyv na lojalitu pracovníkov, atmosféru v tíme, ako aj schopnosť ľudí identifikovať sa so spoločnosťou, v ktorej pracujú,“ vysvetľuje Ľuboš Sirota, podpredseda predstavenstva McRoy.