Hľadaj

Róbert Chovanculiak: Zdieľaná ekonomika by pomohla rozvoju východného Slovenska, je tam potenciál

Lídri Poslať

Zdieľaná ekonomika v súčasnosti nie je v právnych poriadkoch mnohých štátov dostatočne ukotvená, preto vznikajú mnohé rozpory. O tom, aké sú pozitíva a negatíva tejto ekonomiky, ale aj aký má zdieľaná ekonomika vplyv na Slovensko, pre magazín Financial Report rozpráva Róbert Chovanculiak, analytik spoločnosti INESS.

image
Zdroj foto: Róbert Chovanculiak

 

Ako by ste definovali základný profil zdieľanej ekonomiky, čo je jej podstatou? 

Z pohľadu ekonómov je zaujímavejšie, ak sa budeme baviť o tom, čo to robí. Zdieľaná ekonomika predáva zníženie transakčných nákladov. To je taká zložitejšia veta, ale v nej je ukryté všetko. 

 

Airbnb má najväčšiu ponuku izieb a ubytovacích zariadení, pritom nevlastní žiaden hotel. Existuje štatistika, že keď sa pozrieme na celkovú ponuku Airbnb, koľko má ponúk celosvetovo, tak je to okolo 4,5 mil. ubytovacích kapacít, a keď sa to porovná s najväčšími sieťami hotelov, ako sú Hilton alebo Holiday Inn, tak je to viac ako kombinácia týchto piatich najväčších sietí. To, čo Airbnb predáva, je znižovanie transakčných nákladov. Táto platforma umožňuje ľuďom, ktorí majú voľnú izbu alebo voľný dom, spojiť sa s ľuďmi, ktorí sa práve potrebujú niekde ubytovať. 

 

Spomínané transakčné náklady môžeme rozdeliť na tri „do“. Prvým sú náklady na dohľadávanie, pretože ľudia sa potrebujú stretnúť. Turista, keď príde do mesta, potrebuje vedieť, že tu je voľná izba, na druhej strane prenajímateľ izby potrebuje vedieť o turistovi. Druhé „do“ je dohodnúť sa na cene a na podmienkach. Výhodou sú platobné mechanizmy, nepoužíva sa hotovosť. 

 

Tretím, najdôležitejším „do“, je dodržiavanie dohodnutých vecí alebo vytváranie dôvery. Ľudia potrebujú mať dôveru k tej druhej strane. Keď pustím cudzinca k sebe domov, tak mu musím dôverovať, že to nie je psychopat a na druhej strane ten človek, ktorý ide prespať, ide prespať k niekomu, komu môže dôverovať a nezneužije svoju pozíciu, že je u seba doma. A toto tie platformy robia rôznymi mechanizmami a rôznymi nástrojmi. Jednoducho ľudia predávajú znižovanie transakčných nákladov. To je tá kľúčová veta pri zdieľanej ekonomike, to je tá pridaná hodnota. 

 

Ako veľmi je rozšírená táto zdieľaná ekonomika na Slovenku?

Na Slovensku to nie je až tak veľmi rozšírené. Napríklad v Prahe je to na úplne inej úrovni. Na Airbnb v Prahe je nejakých 16-tisíc lôžok. Sú oblasti, ako napríklad Praha 1, kde už je rovnaký počet ubytovacích zariadení, ktoré ponúkajú svoje služby cez Airbnb, ako je hotelov. Čiže je to už vyrovnané.

 

Nemyslíte si, že postupom času príde k presunu obyvateľstva? Pretože cena nehnuteľností rastie, v Prahe sú ceny bytov tiež vysoké. Ľudia teda radšej opustia domovy v centre, v Prahe 1 a idú skôr na perifériu, a svoje byty v centre dajú do prenájmu. 

 

To je častý argument a výčitka voči Airbnb, no myslím si, že to nie je až taký problém. Z môjho pohľadu ako ekonóma by sa mali veci v ekonomike posúvať do ich najhodnotnejšieho použitia. To inými slovami znamená, že by sa mali posúvať do takého použitia, kde sú ľudia ochotní za to platiť. Keď sa v centre Prahy nachádza nejaký byt, ktorý má veľmi vhodné použitie na prenájom turistom, ktorí sú za to ochotní platiť, tak by malo byť správne, že tam budú bývať. Sťahovanie je rozhodnutie majiteľov, no sú s tým spojené nejaké náklady obetovaných príležitostí. Ak však chce niekto regulovať Airbnb, tak je potrebné regulovať na najnižšej úrovni. 

 

Viem si predstaviť, že nejaký developer vlastní panelák a povie si, že nechce, aby tam bolo Airbnb, a zakáže ho tam. To vnímam ako legitímne. Ak sa majiteľ rozhodne, že to tam nemá byť, tak to tam nebude, ale nevidím legitímne, že teraz nejaký politik v parlamente sa rozhodne, že on zakáže Airbnb na celom Slovensku. A to je ten problém, že on nevidí každú osobitú situáciu. Keď v Terchovej prenajímajú cez Airbnb nejaké chatky a pomáha im to v rozvoji turizmu, tak prečo by to malo byť zakázané, keď to nikomu nevadí.

 

„V januári sa prijala novela o dani z príjmu, v ktorej chcú zdaniť túto časť príjmov digitálnych platforiem na Slovensku. Či sa to podarí, alebo nie, to je ťažké povedať.“

 

A možno tu sa dostávame k otázke, že môžeme teda hovoriť o tom, že je to doména veľkých miest? Alebo sa pohybujeme v rámci celého Slovenska na rovnakej úrovni?

Uber je veľmi špecifický. Ten sa skôr orientuje do veľkých miest a využíva práve hustotu osídlenia. Na druhej strane, Airbnb, samozrejme, funguje viac vo väčších mestách, ale nemá problém fungovať napríklad aj v tej Terchovej. Jednoducho si niekto otvoril chatku cez Airbnb a funguje, nepotrebuje práve vysokú hustotu obyvateľstva. Ja si však myslím, že veľa ľudí na Slovensku o Airbnb nevie, najmä na východe. Ľudia nevedia, že je nejaký potenciál aj na východnom Slovensku. Vidím to možno ako zaujímavú príležitosť, ako by sa naša krajina mohla viac rozvíjať. Keď si to porovnám s Poľskom, kde sme robili analýzu na podobné oblasti, tak tam tých ponúk voľných priestorov bolo oveľa viac. Možno, že na východe je nejaký potenciál a keby sa ľudia o tom dozvedeli, že si môžu privyrobiť pár stovák mesačne, tak by to využili. Je to otázka toho, kto im to ukáže a vysvetlí.

 

V porovnaní so svetom a Slovenskom, ktoré služby sú v rámci zdieľanej ekonomiky ponúkané najviac?

Na Slovensku sú to tie dve platformy, čiže Airbnb a Uber. Každá táto platforma má konkurentov, ale každá platforma má rozdielne transakčné náklady. Uber je v tomto prípade trošku viac kritizovaný, pretože kritici sa sťažujú na to, že v Uberi si nemôžete vyberať. Jednoducho po vás príde auto so šoférom, ktoré vás odvezie z miesta A do miesta B a o cene rozhoduje platforma. Povedal by som, že je to falošná kritika, pretože oni nechápu, že to tak má byť, lebo tento druh zdieľanej ekonomiky mestskej prepravy si to vyžaduje.

 

Sú tu aj kritici, ale zároveň aj zástancovia týchto rôznych platforiem. Vedeli by ste vy zo svojho pohľadu porovnať plusy a mínusy tejto zdieľanej ekonomiky? 

Začal by som plusmi, lebo tých si myslím, že je viac. Na jednej strane sú plusy pre samotných poskytovateľov služieb. Čiže ten, kto má voľnú izbu, si vďaka nej môže privyrobiť. Ja poznám ľudí, ktorí sú starší, zišlo by sa im pár sto eur navyše a vďaka platforme Airbnb prenajímajú nejakú svoju izbu a privyrábajú si. Potom z pohľadu zákazníka je výhodou, že má na výber väčšie množstvo služieb. Často sú tieto služby lacnejšie. Airbnb je po celom svete lacnejší ako hotely, až na niektoré vybrané miesta, ako napríklad Barcelona. Cez Airbnb je to trošku zážitkovejšie, ako keď sa býva v hoteli. To je druhá výhoda pre zákazníkov a pre spoločnosť. Zdieľaná ekonomika pomáha presúvať veci z menej hodnotného použitia do viac hodnotného. 

 

Sú tu, samozrejme, aj nevýhody, ako pri všetkom, napríklad negatívne externality. Jednoducho povedané, niekto si prenajíma byt cez Airbnb a nepáči sa to jeho susedom, lebo tam chodia nejakí cudzí ľudia, a toto vytvára problémy a konflikty. 

 

Platformy nemajú vytvorenú legislatívu. Ktoré krajiny sú na tom lepšie?

Začal by som daňami, ktoré rozdeľujem na dve časti. Otázkou je, či platia dane poskytovatelia služieb, alebo či platia dane tie samotné platformy. Takže najprv k tým poskytovateľom. Tu v zásade nie je taký veľký problém. Aj pán (minister financií Peter) Kažimír sa vyjadril, že „uberisti“ platia dane, platia odvody, nie je tu žiadny problém. Naozaj majú živnosti, sú to podnikatelia alebo mikropodnikatelia. 

 

Podobný systém platí aj cez Airbnb. Mali by platiť dane z ubytovania a znova sa tu nevyskytuje žiaden problém. Človek, ktorý má ochotu priznať túto daň, tak ju môže jednoducho zaplatiť. Samozrejme, sú ľudia, ktorí ju nemajú ochotu priznať, a nezaplatia ju. Teraz keď si porovnáme túto situáciu s hotelmi, tak vieme, že hotely nepriznávajú všetkých zákazníkov a vidíme to na štatistikách obsadenosti slovenských hotelov. Tá je extrémne nízka oproti ostatným krajinám, ale nejde o to, že by hotely krachovali, ale o to, že nepriznávajú všetkých zákazníkov. Takže treba porovnávať vždy reálne alternatívy. 

 

Existujú krajiny, v prípade Airbnb je to 300 jurisdikcií, miest, samospráv, ktoré sa dohodli s Airbnb a priamo na ich platforme je zabudovaná miestna daň, ktorú odvádzajú samospráve. Keď sa človek ubytuje v Amsterdame cez Airbnb, tak priamo pri zaklikávaní bývania má započítanú daň. Pri platbe za ubytovanie odíde časť platby samospráve v podobe dane. Tu nie je žiaden problém. 

 

Druhá stránka je, či platia dane samotné platformy. Platformy majú platiť dane z tých svojich poplatkov. Vždy, či je to Uber, alebo Airbnb, si berú určitý poplatok, ktorý zaplatia poskytovatelia, napríklad 20 % alebo 30 %, a z toho by mali platiť nejakú daň. Toto je problém, že sú to nadnárodné korporácie, ktoré majú sídla v zahraničných krajinách a v nich odvádzajú dane. To sa rozhodol pán Kažimír riešiť. V januári sa prijala novela o dani z príjmu, v ktorej chcú zdaniť túto časť príjmov na Slovensku. Či sa mu to podarí, alebo nie, to je ťažké povedať.

 

„Platformy si vytvárajú vlastnú reguláciu a spôsoby, ako zabezpečiť kvalitnú a bezpečnú službu. Platformy takto v podstate konkurujú štátu vo vytváraní regulácií.“ 

 

Aké formy zdaňovania by v tomto prípade mohli prísť do úvahy? 

Určite daň z príjmu právnických osôb. Teraz to pán Kažimír spravil tak, že chcel od tých platforiem, aby na Slovensku otvorili stálu prevádzkareň, pretože ju tu nemajú. Ja si však neviem predstaviť, že teraz Booking.com si tu bude otvárať pobočku preto, aby si nejakí ľudia rezervovali izbu v niekoľkých hoteloch. A potom z tých svojich poplatkov, ktoré získavajú od prevádzkovateľov, by štátu platili daň. Problém je, že si prevádzkareň neotvoria. 

 

V tom prípade podmienka na platbu dane prechádza na poskytovateľov a mali by tú daň platiť vo forme zrážkovej dane, ktorá môže byť 19 % alebo 35 % podľa toho, z ktorej krajiny je tá platforma. Otázkou je, či to poskytovatelia budú robiť. Pointou je, že toto je medzinárodná otázka. Toto nie je problém iba Airbnb alebo Uberu, ale všetkých korporácií ako Facebook, Google, Apple, že kde majú zdaňovať svoje peniaze. Každý štát, samozrejme, chce, aby sa to zdaňovalo doma, aby z toho boli príjmy do verejnej kasy. Tento problém riešia nadnárodné organizácie, ako OECD alebo Európska únia. Nejaké spôsoby zdaňovania by mali byť známe do júla, Slováci sa však snažili nejako predbehnúť dobu, že oni to všetko zdania, ale neviem, či sa to podarí. 

Mohli zo svojho pohľadu odhadnúť, aká je dynamika trhu?
Zdieľaná ekonomika v čase rastie exponenciálne. V prípade Airbnb rastie exponenciálne počet prespatí aj hostí. Pred pár týždňami oznámil Airbnb, že majú nejakých 4,5 milióna hostiteľov a prekročili hranicu 300 miliónov hostí, ktorých ubytovali. Čo je extrémne. Takže vyvíja sa to dynamicky a asi sa to bude vyvíjať aj v budúcnosti, ak to nezakážu politici. To platí aj pre Slovensko.

 

Okrem daní sa diskutuje aj o inej regulácii...

To je trochu iný problém, často sa hovorí, že platforma, zdieľaná ekonomika, neplní všetky regulačné pravidlá, že ich nejako obchádza. V skutočnosti je pravdou, že platformy si vytvárajú vlastnú reguláciu a spôsoby, ako zabezpečiť kvalitnú a bezpečnú službu. Platformy takto v podstate konkurujú štátu vo vytváraní regulácií. A dnes vo svete vidíme, že toto je to, čo ľudia chcú. Ľudia sa sťažujú na taxikárov a vidia, že verejná regulácia nefunguje. A na druhej strane je tu Uber, ktorý ľudia masovo využívajú a považujú jeho regulácie za dostatočné. 

 

Riešenie súčasnej situácie v Bratislave, kde sa taxikári sťažujú, že „uberisti“ jazdia načierno, je spôsobené pomalými politikmi, ktorí nedokázali skoro za tri roky prispôsobiť legislatívu novej dobe. Stačilo by vytvoriť novú kategóriu špeciálne pre vodičov zdieľanej ekonomiky. A popri tom sa môže pokúsiť liberalizovať reguláciu pre tradičných poskytovateľov. 

 

„Zdieľaná ekonomika sa vyvíja dynamicky, a to platí aj pre Slovensko.“

 

Pred niekoľkými týždňami dostala spoločnosť Uber rozsudok, ktorý jej zakázal podnikať na Slovensku. Ako tento rozsudok hodnotíte vy? 

Tento zákaz je zlyhaním štátu a politikov. Uber na Slovensku pôsobil už skoro tri roky a politici za tento čas nedokázali upraviť zákony tak, aby mohol bez problémov fungovať. Treba si zároveň uvedomiť, že z tejto situácie netratí len Uber, ale aj množstvo jeho zákazníkov a najmä vodičov. Medzi nimi boli okrem iných aj mamičky na materskej, dôchodcovia alebo učitelia, ktorí si takto privyrábali. Práve oni teraz doplatili na to, že politici nedokázali dostatočne rýchlo reagovať na nové inovácie. 

Potrebujete licenciu na výkon finančného sprostredkovania ?
Rýchlosťou blesku vám poskytneme odborné a komplexné služby.

Kľúčové slová

logo
Prečítajte si tiež:
16.7.2018 Ivana Michalová

PSD2 má rozvinúť platobné služby, chýba register tretích strán

Banky musia sprístupniť účty svojich klientov iným poskytovateľom platobných služieb. Prikazuje im to európska smernica PSD2, ktorá platí ...

13.7.2018 Ivana Michalová

Slováci nemajú záujem o drahé byty, doplatiť na to môže najmä rozvoj Bratislavy

Slováci sú neustále citliví na cenu, a to platí aj pri výbere nehnuteľností. Mnoho iných kritérií musí ísť jednoducho pri pohľade do ...

11.7.2018 Ivana Michalová

Peer-to-peer úvery sú podľa NBS hrozbou, prax ukazuje málo problémov

Na pôžičky formou peer-to-peer úverov upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS), hoci doteraz bolo zaregistrovaných len pár podnetov od ...

10.7.2018 Ján Beracka

Daň z poistenia je retroaktívna, varujú poisťovne

Daň z poistenia vyvoláva relatívne silný nesúhlas relevantných odborníkov. S návrhom nesúhlasí Hospodárska a sociálna rada SR, ...

10.7.2018 Ján Beracka

Nové úverové pravidlá dramatické zmeny neprinesú, problémy narobiť môžu

Nové pravidlá pre poskytovanie hypoték sa dotknú niektorých špecifických klientov bánk, nástup nových pravidiel, ktoré pripravila ...

9.7.2018 Redakcia FinReport

Finančné aktuality 27/2018: Mení sa životné minimum, z daní sa bude dať odpočítať viac

V daňovom priznaní za rok 2018 bude nezdaniteľná časť 3937,35 eur. Údaje zdravotných poisťovní skresľujú platby za nežijúcich ...

29.6.2018 Ján Beracka

Mikko Annala: Základný príjem je ako chlieb, ak si ho chcete natrieť, musíte pracovať

Miko Annala pomáhal fínskej vláde pripravovať experiment so základným príjmom, ktorý sa na konci tohto roku po dvoch rokoch skončí. Podľa ...

24.5.2018 Ján Beracka

Filip Schochmann: Kto nedigitalizuje, neprežije!

Digitalizácia je dnes moderný a frekventovaný pojem. Ponúka zrýchlenie a zjednodušenie, taktiež možnosti „zdieľania“ a integrácie. ...

23.5.2018 Ján Beracka

Eva Stoklásová: V porovnávačoch často chýbajú informácie, klienti mávajú nereálne očakávania

Súčasťou novely zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve je aj paragraf o tom, že internetové porovnávače, cez ktoré ...

22.5.2018 Ján Beracka

Gertrud Ingestadová: Problémom digitalizácie EÚ je rôzne tempo členských krajín

EÚ, rovnako ako celý svet, digitalizuje. Členské štáty však majú špecifickú pozíciu, keďže v rámci EÚ vzniká jednotný digitálny ...

21.5.2018 Ján Beracka

Gilles Feith: EÚ potrebuje ďalšiu, digitálnu, slobodu

Gilles Feith pracuje na digitalizácii verejného sektora v Luxembursku. Hovorí, že krajina sa pokúša o vznik digitálneho národa. Pre magazín ...

10.5.2018 Ján Beracka

Martin Lancz: Strop na provízie je chyba. Môže zdražiť úvery pre klientov

Rozloženie provízií za sprostredkovanie úverov na tri roky a zavedenie stropu na tieto odmeny môže výrazným spôsobom zasiahnuť finančný ...

27.2.2018 Ján Beracka

Rastislav Vallo: Ľudia by nemali mať problém zaplatiť kartou aj pár centov

Slováci sa nových platobných technológií neboja. Napriek tomu veľa Slovákov uprednostňuje používanie hotovosti pred platobnou kartou. Trh ...

27.2.2018 Ján Beracka

Vyhlásenie k vražde Jána Kuciaka

26.2.2018 Ján Beracka

Martin Peter: PSD 2 je obrovská šanca na rozvoj služieb

V roku 2018 začína platiť nová európska smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 o platobných službách, známa ako PSD 2. O ...

22.2.2018 Ján Beracka

Susanne Hannestadová: SR má dobrý postoj k bezhotovostnému styku, no stále zaostáva

Škandinávske krajiny sú dlhodobo lídrami v oblasti finančných technológií a bezhotovostných platieb. Hotovosť hrá v severských krajinách ...

21.2.2018 Ivana Michalová

Ivan Mikloš: Realitná bublina skôr či neskôr praskne, je veľa signálov, že sa nafukuje

Podobne, ako za čias poslednej veľkej globálnej ekonomickej krízy, aj dnes máme priaznivé ekonomické prostredie, slovenskí obyvatelia sú ...

19.12.2017 Ivana Michalová

Eva Černá: Ľudia si netvoria rezervy, dostávajú sa do problémov

Mnoho ľudí sa dostáva do finančných problémov práve preto, že nedokážu rozumne narábať so svojimi finančnými prostriedkami. To je ...

PHP Developer - študentská brigáda PHP Developer - študentská brigáda
PHP Developer províznych systémov PHP Developer províznych systémov
PHP Developer poistných agregátorov PHP Developer poistných agregátorov
PHP Developer FinTech cloudových riešení PHP Developer FinTech cloudových riešení

Najčítanejšie

  1. 1.
    PSD2 má rozvinúť platobné služby, chýba register tretích strán
  2. 2.
    Slovenské poľnohospodárstvo mierne zvýšilo svoj zisk, pracujúcich v tomto sektore však ubudlo
  3. 3.
    Trump nemá od summitu s Putinom veľké očakávania, zaspomínal si aj na stretnutie s Kim Čong-Unom
  4. 4.
    Spotrebiteľ by mal proti dvojakej kvalite výrobkov bojovať podporou domácich výrobcov
  5. 5.
    Prezident Trump povedal premiérke Mayovej, aby zažalovala Európsku úniu a dal jej ďalšie rady

Chcete dostávať novinky na E-mail?